LONDÝN - Iba málokomu by napadlo, že aj velikáni ako Albert Einstein či Charles Darwin sa dopustili hlúpych chýb. Autorka knihy The Limits of Genius vo svojej publikácii opísala príbehy slávnych ľudí, ktoré znejú pomerne bizarne. Podľa jej slov bol napríklad Mozart posadnutý fekáliami.
Po ceste na Mars sa sonda NASA za 125 miliónov dolárov, vypustená v roku 1999 na prieskum červenej planéty, dostala príliš blízko k povrchu a rozpadla sa. Boli známi inteligentní vedci porazení nešťastím? Nie. Boli porazení tým, že si nezapamätali, že softvér sondy fungoval skôr na imperiálnych než metrických meraniach. A čo viac, NASA urobila rovnakú chybu aj o šesť rokov neskôr, keď zničila ďalšiu kozmickú loď, tentokrát v hodnote 110 miliónov dolárov. Len preto, že slávni géniovia ako Charles Darwin či Sigmund Freud boli šikovní a úspešní, neznamená to, že nemohli byť aj hlúpi a sebadeštruktívni. Katie Spaldingová vo svojej knihe The Limits of Genius zhromaždila príbehy, ktoré dokazujú, akí omylní môžu byť aj skutoční velikáni.
Darwin rád jedol nové druhy živočíchov, ktoré katalogizoval. Po mesiacoch strávených hľadaním nandu menšieho (nelietavého vtáka) jedného našiel, ale pomýlil si ho s niečím iným. Spoločne s kolegami na lodi Beagle boli v polovici konzumácie, keď si Darwin uvedomil svoju chybu. Rýchlo pozbieral, čo im zostalo na tanieroch a poslal to do Londýna. Ďalšie zlyhania sú vážnejšie. Sigmund Freud bol fanúšikom kokaínu; nielenže ho užíval sám, ale ho ponúkal aj svojim pacientom. Droga mu však spôsobila takú paranoju, že na dovolenke v Grécku v roku 1904 si myslel, že čísla 61 a 62 ho chcú zabiť, píše Daily Mail. Keď dostal izbu 31 v hoteli, bol zdesený, pretože to bola polovica zo 62.
Veľa príbehov je jednoducho divných. Napoleon napríklad oslávil podpísanie zmluvy s Ruskom zorganizovaním výstrelu králikov, ale keď zajačiky vypustili do poľa, ukázalo sa, že sú skôr domestikované ako divé, a tak sa nadšene rozbehli smerom k vojenskému vodcovi, ktorý sa rozčúlil. Mozart bol zase posadnutý exkrementami. Text jeho skladby z roku 1782 B dur hovorí o láske, zatiaľ čo viac ako desať percent z jeho 400 známych listov spomína zadky alebo fekálie.
Ďalšou lekciou je, že by ste sa nikdy nemali vzdávať. Predtým, ako zarobil svoje bohatstvo ako tvorca Sherlocka Holmesa, sa Arthur Conan Doyle pokúsil stať sa lekárom. Celé týždne sa mu nedarilo prilákať jediného pacienta, takže keď konečne prišiel jeden muž, dychtivo ho posadil a diagnostikoval mu kašeľ. Až potom "pacient" prezradil, že je vymáhačom dlhov, ktorý prišiel kvôli nezaplatenému účtu za plyn.
