CONNECTICUT - Životy obyvateľov bývalej osady Dudleytown v americkom štáte Connecticut sú poznačené historkami a príbehmi o podivných úmrtiach a zmiznutiach, ku ktorým malo dôjsť v okolitých lesoch. Na svedomí ich vraj majú podivné bytosti.
Opustená osada Dudleytown v štáte Connecticut sa nachádza v príznačne nazvanej oblasti Dark Entry Forest, ktorá je celé storočia známa príbehmi o veľmi smutných osudoch tamojších rodín. To je zrejme aj dôvod, prečo nemá od roku 1899 žiadneho obyvateľa. Lesy sú pre verejnosť uzatvorené a v ich okolí aj v súčasnosti hliadkuje polícia. Poďme ale späť do minulosti. V 40. rokoch 17. storočia sa v tejto oblasti usadili členovia rodiny Dudleyovcov a pomenovali ju po sebe. Tak vznikol Dudleytown, informuje portál American Hauntings. Známy historický nadšenec MrBallen označil lokalitu ako „nie bezpečné miesto“. Urobil tak minulý rok po tom, ako o nej natočil video a zverejnil ho na YouTube.
V poľnohospodárskej dedine sa začali prvé problémy v roku 1759, keď sa do nej prisťahoval Nathaniel Carter. Neskôr ochorel na choleru a nainfikoval ďalších šiestich členov rodiny, ktorí chorobe podľahli. Ďalší príbuzní opustili miesto, ale smrti sa nevyhli. MrBallen uviedol, že krátko na to, ako sa usadili v New Yorku, ich prepadli a zmasakrovali Indiáni. Keď v roku 1792 zomrel Gershon Hollister, ktorý údajne spadol z nedokončenej stavby svojho suseda Williama Tannera, nastalo ďalšie kruté obdobie. Spomínaný sused sa zbláznil a začal byť posadnutý čudnými bytosťami, ktoré sa v noci potulovali po lese. Pretože mu nikto neveril, úplne zošalel a jeho dcéra sa musela o neho starať do konca života.
Nakoniec však aj Tannerov sused začal hovoriť o tom, že videl lesné bytosti a tieto chýry sa rozšírili po celom meste. V meste žil aj generál Herman Swift. V roku 1804 videl svoju manželku Saru Fayeovú, ako ju na verande zasiahol blesk. Tragédia mu zlomila srdce a za krátky čas zomrel. Počas nasledujúcich 95 rokov postihlo obyvateľov Dudleytownu nespočetné množstvo ďalších nešťastných úmrtí. Niektorí z nich zmizli bez stopy a stalo sa to väčšinou v noci. Zvesti o záhadných tvoroch číhajúcich v okolitých lesoch sa preto šírili čoraz intenzívnejšie.
Do roku 1899 bol posledný obyvateľ Dudleytownu buď mŕtvy, alebo dostal rozum a odišiel preč. V roku 1918 sa rozhodol usadiť v opustených lesoch doktor William Clarke a chcel si tam zariadiť druhý domov. Netrvalo však dlho a keď sa jedného dňa vrátil z cesty z New Yorku, jeho žena hovorila o podivných tvoroch. Preto odtiaľ rýchlo odišiel. Podieľal sa však na založení združenia Dark Entry Forest, aby pomohol zachovať zvyšky biotopu a okolitého lesa. V súčasnosti zostali zo samotného mestečka len pivničné diery a zlé spomienky. V 80. rokoch 20. storočia sa stala oblasť častým cieľom vandalov, preto je jej návšteva zakázaná. Zopár jednotlivcov, ktorým sa podarilo prekĺznuť medzi policajnými hliadkami, uviedlo, že v lesoch cítili, ako sa ich dotýkajú prízračné ruky.
Záujem o Dudleytown vzrástol v roku 1999 po uvedení filmu Blair Witch Project a mýtus okolo neho sa šíril aj naďalej. Napriek všetkým zlovestným príbehom sa niektorí ľudia (vrátane YouTubera Roanoke Tales) domnievajú, že udalosti, ku ktorým došlo v bývalej osade, majú svoje vysvetlenie, a to počnúc príbehom Dudleyovcov. Išlo o anglických osadníkov, ktorí boli potomkami anglického šľachtica Edmunda a jeho syna Johna Dudleyho. Tí sa pokúsili zosadiť Henricha VIII.
Neúspech vyústil do Edmundovho sťatia v roku 1510, po ktorom kráľovský dvor uvalil na rodinu kliatbu. Tá pretrvávala celé stáročia, až kým sa jeho syn gróf z Leicesteru, Robert Dudley, nerozhodol utiecť do Nového sveta, kde chcel začať odznova. Zvesti o kliatbe sa zrejme šírili prostredníctvom ostatných anglických osadníkov. To by mohlo do istej miery vysvetliť, prečo sa obyvateľom Dudleytownu stalo toľko nadprirodzených udalostí. Bolo to v období, keď ešte absentovala skutočná veda, takže ľudia mali rešpekt voči čomukoľvek, čo sa podobalo spomínanej kliatbe.
Ak sa všetko skombinuje so skutočnosťou, že sa mesto nachádza v blízkosti temného lesa, je to recept na katastrofu. Ďalším faktorom pri uvažovaní o pravde a temných príbehoch je tmavé prostredie. Dedina sa totiž rozprestierala v údolí obkolesenom nie jedným, ale tromi veľkými kopcami. Toto spôsobilo, že v nej takmer nikdy nebolo prirodzené svetlo a pred zavedením elektriny trávili obyvatelia mesta veľa večerov v úplnej tme a len sa pozerali na les. Nie je preto asi žiadnym prekvapením, že sa tam potulovali poverčivé mysle.
