VANCOUVER - Nová štúdia zverejnená v časopise Environmental Health naznačuje, že aj krátke vystavenie sa výparom z dieselových motorov môže mať vážny vplyv na ľudské zdravie a zmeniť funkciu mozgu. Podľa jej autorov ide o prvú prácu, ktorá skúmala reakciu tohto orgánu na znečistenie ovzdušia špecificky kontrolovaným spôsobom.
Výsledky doterajších výskumov poukazovali na to, že ľudia vystavení znečistenému ovzdušiu trpia častejšie neurodegeneratívnymi ochoreniami. Nedávno vedci ale zistili, že zriedený výfukový plyn z dieselových motorov vplýva na menšiu funkčnú prepojenosť v kľúčovej mozgovej sieti. Funkčná konektivita je meradlo, ktoré sleduje, ako medzi sebou komunikujú rôzne oblasti mozgu. Účastníci štúdie, ktorí cvičili na čistom vzduchu, mali dočasné zvýšenie konektivity v špecifickej mozgovej sieti, ale po tom, ako sa ocitli v ovzduší znečistenom naftou, táto konektivita stagnovala.
Experti síce neskúmali, do akej miery znečistený vzduch ovplyvnil kognitívne procesy pozorovaných osôb, ale práve táto sieť je spojená s myslením a introspekciou. Znamená to, že narušenie jej aktivity má prepojenie s rôznymi poruchami duševného zdravia, kognitívnych funkcií a pozornosti. Ide vôbec o prvú štúdiu, ktorá takto kontrolovaným spôsobom skúmala reakciu mozgu na znečistenie ovzdušia. "Vedci významne prispeli k poznatkom o vplyve znečistenia," uviedol Hao Yang Tan z Lieberovho inštitútu pre vývoj mozgu v Baltimore, ktorý nebol členom výskumného tímu.
Autori štúdie urobili počas experimentu snímky mozgovej aktivity u 25 dospelých osôb pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI), ktorá monitoruje zvýšený prietok krvi do aktívnych neurónov a nepriamo naznačuje mozgovú aktivitu. Následne boli účastníci počas dvoch hodín pri pokojnej jazde na stacionárnom bicykli vystavení buď filtrovanému vzduchu alebo vzduchu, ktorý bol zmiešaný s výfukovým plynom z dieselového motora. Bezprostredne po skončení cvičenia absolvovali ďalšiu fMRI. Všetci sa zúčastnili na expozičnom aj kontrolnom scenári v rôznom čase. Účastníci a ani zberači údajov nevedeli, do ktorej skupiny boli zaradení. "Vedci sledovali, ako naftové výpary ovplyvnili sieť predvolených režimov (DMN), ktorá sa podieľa na sebareflexii a vnútorných myšlienkach človeka a nie na vonkajších podnetoch," okomentoval prácu kolegov Michael Lipton z Montefiore Medical Center. "Výskum naznačuje, že ľudia s psychiatrickými poruchami, vrátane úzkosti a depresie, vykazujú výrazné zmeny v DMN," doplnil Tan.
Zo zistení vyplynulo, že konektivita DMN sa po vystavení filtrovanému vzduchu nakrátko zvýšila, ale po vystavení naftovým výparom sa nezmenila. Experiment bol však obmedzený svojím malým rozsahom a skutočnosťou, že ľudia v reálnom svete sú dlhšie vystavení vyšším koncentráciám znečistenia ovzdušia, poznamenáva Live Science. Zároveň nie je možné presne definovať, ako ovplyvnila nafta pozorované zmeny v konektivite. "Je známe, že výfukové plyny z dieselových motorov spôsobujú systémový zápal, ktorý by mohol ovplyvniť mozog a zmeniť DMN. Je to však špekulatívne," upozornil hlavný autor štúdie Chris Carlsten z Univerzity v Britskej Kolumbii. Zároveň si nie je istý, či môže takáto krátka expozícia spôsobiť výrazný zápal v mozgu.
Tan poukázal na to, že štúdia je dobrým prvým krokom k lepšiemu pochopeniu, ako môže znečistenie ovzdušia poškodiť mozog. Podľa neho je tiež dôležité si uvedomiť, že bez ohľadu na biologické mechanizmy existujú aj iné dôvody, prečo znečistenie ovzdušia nemá rovnaký vplyv na všetkých. Napríklad sociálno-ekonomicky znevýhodnené komunity sú častejšie vystavené znečistenému vzduchu, lebo je pravdepodobnejšie, že žijú a pracujú v znečistených oblastiach.
