ADELAIDE - Ľudia sa v priebehu mnohých rokov vyvinuli do podoby, ako ich poznáme dnes. Stále však zdieľame niekoľko čŕt s našimi predkami, i keď o tom možno mnohí nevedia. Výskumná pracovníčka prezradila, ktorých päť starodávnych vlastností sa u ľudí vyskytujú aj dnes.
S dávnymi predkami máme spoločného viac, ako sa môže zdať, a to nielen tými ľudskými. Alice Clementová z Vysokej škole vedy a inžinierstva na Flinders University uviedla, že aj dnešní ľudia majú päť vlastností, ktoré boli prítomné už u starodávnych živočíchov.
Vzpriamená chôdza
Akt chodenia na dvoch nohách, známy ako bipedalizmus, bol jedným z najväčších krokov našich predkov. Prechod zo štvornožkovej chôdze do vzpriameného státia so sebou priniesol zmeny v zarovnaní a veľkosti kostí chodidla, bedrových kostí, kolien, nôh a chrbtice. "Z fosílnych lebiek vieme, že rýchly nárast veľkosti nášho mozgu nastal krátko po tom, ako sme začali chodiť vzpriamene. To si vyžadovalo zmeny v panve, aby naše deti s väčším mozgom prešli rozšíreným pôrodným kanálom," vysvetlila Clementová v článku zverejnenom v časopise The Conversation. Rozšírená panva je znak, ktorý s nami zdieľali už starodávni ľudia.
Viac ako len dva otvory v lebke
Okrem dvoch otvorov pre očné buľvy máme v lebke ďalšie veľké otvory známe ako fenestrae. Na každej strane ľudskej lebky sa nachádza jedna diera, ktorá nás spája s našimi spoločnými predkami spred viac ako tristo miliónov rokov. Zvieratá s touto jednou dierou v lebke sú známe ako synapsidy. To znamená "zlúčený oblúk", pričom odkazuje na kostený oblúk nachádzajúci sa pod otvorom v lebke za každým okom. Dnes sú všetky cicavce, vrátane ľudí, synapsidy, ale plazy a vtáky nie.
Desať malých prstov
Jav piatich prstov na jednej ruke alebo nohe, známy ako "pentadaktylová končatina", sa vyskytuje u väčšiny obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Ale ryby prsty nemajú, takže kedy sa prvýkrát vyvinuli? "Nedávna štúdia, ktorej autorkou som ja spolu s kolegami, opísala prvú nájdenú pentadaktylovú končatinu v rybej plutve. Použili sme výkonné zobrazovacie metódy na nahliadnutie do 380 miliónov rokov starej fosílie s názvom Elpistostege z Quebecu v Kanade, aby sme odhalili najstaršie rybie prsty. Prvá ryba, ktorej sa vyvinuli prsty, si stále zachovala plutvy, takže tieto kosti neboli zvonku viditeľné," priblížila vedkyňa.
Najstaršie tetrapody, čiže štvornohé zvieratá s chrbtovou kosťou, ktoré sa presunuli z vody na súš, "experimentovali" s počtom prstov. Experti u niektorých z nich objavili šesť, sedem či dokonca osem prstov na jednej končatine. Keď sa ale z tetrapodov stali suchozemské živočíchy, počet ich prstov na končatine sa ustálil na päť.
Zuby nie sú novinkou
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké evolučne staré sú vaše zuby? Vlani tím paleontológov opísal izolované fosílne rybie zuby z hornín silurského veku v čínskej provincii Kuej-čou. Tento pozoruhodný objav posunul minimálny vek zubov o ďalších 14 miliónov rokov späť. To znamená, že chrup sa vyskytoval už u živočíchov žijúcich pred neuveriteľnými 439 miliónmi rokov. Zuby čínskych čeľustných rýb majú množstvo znakov, ktoré sa nachádzajú u iných moderných čeľustných stavovcov, čo zdôrazňuje ich význam pre pochopenie vývoja našich vlastných zubov.
Náznak chrbtice poznali už červovité živočíchy
Už pred 500 miliónmi rokov sa u červovitých živočíchov vyvinul notochord - tyč vytvorená z chrupavky, ktorá sa tiahne pozdĺž zadnej časti tela. To umožnilo pripojenie segmentovaných svalových blokov a dlhého chvosta presahujúceho za konečník. Všetky zvieratá s notochordom sa nazývajú strunatce. "Aby sme mali predstavu o prvých strunatcoch, musíme sa pozrieť na súčasné živočíchy ako kopijovec (známy ako Amphioxus alebo Branchiostoma). Kopijovcotvaré živočíchy vyzerajú trochu ako drobné, primitívne rybky bez plutiev. Plávajú vlnením tela zo strany na stranu," uviedla Clementová. U dospelých stavovcov je notochord nahradený chrbtovou kosťou.
Chrbtica sa skladá z jednotlivých segmentovaných kostí - stavcov, ktoré do seba zapadajú v špecifickom prepletenom vzore. Odborníci majú niekoľko fosílií, ktoré predstavujú najskoršie známe príklady stavovcov, ako je Metaspriggina známa z Kanady alebo Haikouichthys z Číny v horninách starých viac ako 500 miliónov rokov. "Či už je to váš veľký mozog a široká panva pri vzpriamenej chôdzi, lebka s ďalším otvorom a kosteným oblúkom, vaše prsty na rukách, nohách, zuby alebo miecha, my ľudia zdieľame v našich telách mnoho starodávnych čŕt. Slovami poetky a aktivistky Maye Angelou, možno stojí za to pripomenúť si, že sme si viac podobní, ako si podobní nie sme," uzavrela výskumníčka.
