LIPSKO - Nobelova cena za rok 2022 v oblasti medicíny je zrejme v tých správnych rukách. Dostal ju človek, ktorému sa vďaka výskumu podarilo dosiahnuť nové objavy v oblasti evolúcie človeka. Konkrétne išlo o sekvenciu genómu neandrtálcov. Vďaka novým zisteniam sa zmení pohľad na vývoj dnešného človeka.
Nobelovu cenu za medicínu získal Svante Pääbo z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku za objav v evolučnej antropológii. Je považovaný za priekopníka v oblasti výskumu starovekej DNA z historických a prehistorických pozostatkov. Podarilo sa mu sekvenovať genómy neandertálcov. Informuje o tom portál The Conversation. Hoci Pääbo získal začiatkom 80. rokov doktorát z lekárskej vedy na univerzite v Uppsale vo Švédsku, študoval tam aj egyptológiu. Na lepšie pochopenie prehistorickej ľudskej DNA použil teda aj poznatky z molekulárnej biológie.
Od 80. rokov 20. storočia Pääbo študoval starovekú DNA v telách mumifikovaných ľudí až po vyhynuté stavovce. Táto práca bola technicky náročná, pretože DNA z tak dávneho obdobia je častokrát značne poškodená rôznymi vonkajšími aj vnútornými vplyvmi. V nasledujúcom desaťročí sa mu však podarilo vyvinúť sériu metód na získanie autentickej DNA, kde je riziko znečistenia zo súčasného sveta takmer nulové.
Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia prepukol v tejto oblasti veľký boom, pretože sa uvažovalo o možnosti získania DNA z dinosaurov. Avšak Pääbo na základe svojich vedomostí a nových zistení zostal skôr skeptický. Podľa neho DNA nemohla v mŕtvom tele "prežiť" tak dlho. Neskôr sa ukázalo, že mal pravdu.
Sekvenovanie DNA
Pääbovi sa nakoniec s kolegami podarilo v roku 1997 sekvenovať DNA neandertálcov. V roku 2010 nasledoval celý genóm neandertálca (teda všetka genetická informácia uložená v DNA jedného neandertálca). Len o niekoľko rokov neskôr skupina zverejnila aj genóm predtým neznámeho typu človeka, Denisovan, ktorý bol vzdialene príbuzný neandertálcom. Toto sekvenovanie bolo založené na 40 000 rokov starom fragmente kosti objavenom v jaskyni Denisova na Sibíri.
Nesieme ju v sebe
Vďaka možnosti porovnania s ľudskými genómami Pääbo zistil, že ľudia dneška nesú v sebe malú časť DNA od neandertálcov a denisovanov. Získali sme ich, keď počas poslednej doby ľadovej dochádzalo k spájaniu viacerých druhov.
Neandertálske gény ovplyvňujú to, ako náš imunitný systém reaguje na infekcie vrátane COVID-19. Gén od Denisovana s názvom EPAS1 zase pomáha ľuďom prežiť vo vysokých nadmorských výškach. Zároveň pri porovnaní genómov neandertálcov a denisovanov s genómami moderných ľudí Pääbo a jeho kolegovia dokázali zdôrazniť dôležitosť genetických mutácií, ktoré súvisia s vývojom mozgu.
