PRAHA - Priaznivý vplyv dojčenia na rozvoj poznávacích funkcií u detí naznačila štúdia, na ktorej spolupracoval česko-slovenský tím. Efekt bol viditeľný u detí dojčených aspoň polroka a dlhšie, uviedli zástupcovia Akadémie vied ČR (AV). Dojčenie tiež podľa vedcov zrejme pomáha zmierniť negatívne vplyvy vysoko znečisteného ovzdušia na psychický vývoj malých detí.
Vedci sledovali vývoj 147 detí z okresov České Budějovice a Karviná. Karvinsko zvolili preto, že je tam výrazne vyššia miera znečistenia ovzdušia ako na Českobudějovicku. Práve znečistenie môže mať podľa expertov za následok spomalený vývoj poznávacích funkcií u detí.
"V znečistenej oblasti predchádzajúcej štúdie preukázala, že zvýšené koncentrácie jemných prachových častíc PM2,5 nepriaznivo ovplyvňujú psychický vývoj detí v piatich rokoch," vysvetlil molekulárny epidemiológ a genetik Radim Šrám, ktorý sa na štúdii podieľal. Výskumu vplyvu znečistenia na zdravotný stav detí sa v Moravskosliezskom kraji venuje dlhodobo.
Odborníci sledovali na Českobudějovicku 80 a na Karvinsku 67 detí narodených v rokoch 2013 a 2014. Keď deti dosiahli päť rokov, hodnotili experti ich poznávacie funkcie použitím Bender-Gestaltovho testu (BG) a Ravenovho testu (RCPM). Pri prvom teste mali deti za úlohu nakresliť predložené geometrické obrazce, čo skúmalo ich percepčno-motorické schopnosti a možné prejavy neurologického poškodenia. Ravenov test je inteligenčný test merajúci pochopenie komplexnosti vzorov a schopnosť detí ukladať a vybavovať si informácie. Z dotazníkov, vyplnených matkami, potom vedci zistili informácie o dojčení a skoršom vývoji sledovaných detí.
"Výsledky naznačujú, že plné dojčenie po dobu polroka a dlhšie má väčší efekt na vývoj kognitívnych funkcií u oboch skupín detí," uviedol Šrám, ktorý pôsobí v Ústave experimentálnej medicíny AV. Efekt polročného a dlhšieho dojčenia podľa akademikov zreteľnejšie vykázali výsledky Bender-Gestaltovho testu, ktorý meria vizuálne a motorické schopnosti. "Možno predpokladať, že dlhšie dojčenie sa priaznivo prejaví najmä na vývoji kognitívnych funkcií u detí žijúcich v oblastiach s vysokou mierou znečistenia ovzdušia," dodal Šrám. Štúdia tiež ukázala, že kvalitu vývoja poznávacích funkcií ovplyvnila aj úroveň vzdelania matiek. Deti matiek vysokoškoláčok dosiahli výrazne lepšie výsledky pri Ravenovom teste.
Na štúdii spolupracovali vedci z Ústavu experimentálnej medicíny AV, Zdravotno-sociálnej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, Nemocnice České Budějovice a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Štúdiu tento rok zverejnil Biomedical Journal of Scientific & Technical Research.
