STATE COLLEGE - Vlny horúčav sa v dôsledku klimatických zmien objavujú čoraz častejšie a pretrvávajú v dlhších intervaloch ako v minulosti. Vedci z Penn State University v americkej Pensylvánii zisťovali, aká teplota je pre ľudský organizmus neprijateľná a môže spôsobiť jeho kolaps. Výsledky výskumu zároveň poukázali na to, že pre bežné fungovanie ľudí v páľavách je dôležitá nielen teplota ovzdušia, ale aj jeho vlhkosť.
Odborníci na klímu sú čoraz viac znepokojení zvyšujúcou sa frekvenciou extrémneho tepla spojeného s vysokou vlhkosťou. V súvislosti s tým si kladú otázku, kedy bude príliš teplo na normálnu dennú aktivitu, dokonca aj pre mladých, zdravých dospelých. Odpoveď treba hľadať nielen na stupnici teplomera, ale aj vo vlhkosti ovzdušia. Výskum realizovaný na Penn State University priniesol dôkaz o tom, že kombinácia týchto dvoch faktorov môže byť nebezpečnejšia ako sa doteraz vedci domnievali. Počas vlny horúčav, ktoré zasiahli južnú Áziu v máji a júni 2022, zaznamenali v meste Jacobabad v Pakistane maximálnu teplotu vlhkého teplomera 33,6 stupňov Celzia, ktorú prekonalo indické Dillí.
Ľudia sa často odvolávajú na štúdiu zverejnenú v roku 2010, ktorá uvádza, že teplota vlhkého teplomera dosahujúca hodnotu 35 stupňov pri stopercentnej vlhkosti alebo 46 stupňov pri vlhkosti 50 percent je horná hranica, za ktorou už organizmus nie je schopný ochladiť sa odparovaním potu z povrchu tela, aby si udržal stabilnú teplotu. Až nedávno bol tento limit testovaný na ľuďoch v laboratórnych podmienkach a jeho výsledky priniesli ešte väčší dôvod na obavy. Informuje o tom Profesor fyziológie, kineziológie a ľudskej výkonnosti Larry Kenney v článku zverejnenom v časopise The Conversation.
H.E.A.T. Projekt
Do výskumu v Noll Laboratory na Penn State University boli zapojení mladí a zdraví ľudia, ktorí boli v kontrolovanom prostredí vystavení teplotnému stresu. Takéto experimenty poskytujú predstavu o tom, aké kombinácie teploty a vlhkosti začínajú byť škodlivé aj pre tých najzdravších ľudí. Každý účastník prehltol malú telemetrickú tabletku, ktorá monitorovala jeho telesnú teplotu. Potom si všetci sadli do environmentálnej komory a pohybovali sa len toľko, aby simulovali minimálne aktivity každodenného života, ako je varenie či jedenie. Výskumníci pomaly zvyšovali buď teplotu alebo vlhkosť v komore a sledovali, kedy sa teplota jadra subjektu začína zvyšovať a kedy kombinácia týchto dvoch faktorov spôsobí "kritický environmentálny limit".
Pod jeho hranicou je telo schopné udržiavať relatívne stabilnú vnútornú teplotu. Nad týmito limitmi sa teplota jadra neustále zvyšuje a riziko komplikácií súvisiacich s dlhšie pretrvávajúcim teplom narastá. Keď sa telo prehrieva, srdce musí pracovať intenzívnejšie, aby pumpovalo dostatočný prietok krvi do pokožky a rozptýlilo teplo. Keď sa potíte, zároveň znižujete podiel telesných tekutín v organizme. V najhoršom prípade môže dlhodobé vystavenie vysokým teplotám spôsobiť úpal, čiže život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje rýchle schladenie a lekárske ošetrenie. Štúdie realizované na mladých zdravých mužoch a ženách priniesli dôkaz o tom, že tento horný environmentálny limit je ešte nižší ako teoretických 35 stupňov. Je to skôr teplota vlhkého teplomera 31 stupňov pri stopercentnej vlhkosti alebo 38 stupňov pri 60-percentnej vlhkosti.
Suché vs. vlhké prostredie
K týmto limitom sa približujú alebo ich dokonca prekonávajú súčasné vlny horúčav na celej zemeguli. V horúcom a suchom prostredí nie sú kritické environmentálne limity definované teplotami mokrých teplomerov, pretože takmer všetok pot, ktorý telo vyprodukuje, sa vyparí, čím sa telo ochladí. Množstvo, ktoré človek môže vypotiť, je však obmedzené a tiež získavame viac tepla z vyšších teplôt vzduchu. Tieto obmedzenia sú založené výlučne na tom, aby sa vaša telesná teplota nadmerne nezvyšovala. Dokonca aj nižšie teploty a vlhkosť môžu zaťažovať srdce a iné telesné systémy.
Hoci prekročenie týchto limitov nemusí nevyhnutne predstavovať najhorší možný scenár, dlhodobé vystavenie takémuto extrému môže mať hrozivý vplyv na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú napríklad starší ľudia a ľudia s chronickými ochoreniami. Na zníženú toleranciu voči teplu totiž vplýva aj vek. Ak sa k tomu pridá zvýšený výskyt srdcových chorôb, respiračných ťažkostí a iných zdravotných problémov alebo užívanie určitých liekov, môžu byť seniori ešte viac vystavení riziku vzniku zdravotných komplikácií. Ľudia nad 65 rokov v súčasnosti tvoria asi 80 až 90 percent obetí vĺn horúčav.
Ako zostať v bezpečí
Vo vysokých horúčavách je dôležité zostať dobre hydratovaný a vyhľadávať miesta, kde sa dá schladiť hoci aj na krátky čas. Zatiaľ čo čoraz viac miest v Spojených štátoch buduje chladiace strediská, aby pomohli ľuďom skryť sa pred horúčavami, stále bude veľa tých, ktorí musia zvládnuť tieto nebezpečné podmienky bez možnosti schladiť sa. Dokonca aj tí, ktorí majú prístup ku klimatizácii, ju nemusia zapnúť kvôli vysokým nákladom na energiu. Nedávny výskum zameraný na tepelný stres v Afrike zistil, že budúce podnebie nezlepší ani používanie lacných chladiacich systémov, ako sú chladiče močiarov, pretože tropické a pobrežné časti Afriky budú stále vlhké. Tieto zariadenia, ktoré vyžadujú oveľa menej energie ako klimatizácie, používajú ventilátor na cirkuláciu vzduchu cez chladnú mokrú podložku, aby sa znížila teplota vzduchu. Pri vysokých teplotách mokrých teplomerov nad 21 stupňov sú však neúčinné. Vo všeobecnosti platí, že zmena klímy nie je len problémom budúcnosti; je to jedna z vecí, ktorej už ľudstvo čelí, a preto sa jej musí postaviť čelom.
