CHIETI - Nová štúdia prináša pozoruhodné zistenia lekárov z talianskej provincie Chieti. Jeden z tamojších zosnulých pacientov bol totiž aj viac ako mesiac po smrti pozitívne testovaný na SARS CoV-2. Patológovia sa domnievajú, že v tejto oblasti by mal byť realizovaný rozsiahly výskum, aby bolo eliminované riziko prenosu infekcie na osoby, ktoré manipulujú s telami mŕtvych.
Vlani v septembri si v prímorskej provincii Chieti išiel do mora zaplávať nemenovaný Ukrajinec a jeho kamarát. O šestnásť hodín neskôr zomrel na následky utopenia. Takmer šesť týždňov po smrti bolo jeho telo najmenej 28-krát pozitívne testované na COVID-19. Ešte zvláštnejšia je skutočnosť, že pred smrťou bol muž úplne asymptomatický a podľa všetkého mal v tele pomerne nízku vírusovú záťaž. Tento fakt "poukazuje na dôležitosť posmrtných výterov vo všetkých prípadoch, nielen pri potenciálnych úmrtiach súvisiacich s covidom," uvádza správa zverejnená v časopise BMC Journal of Medical Case Reports. Podľa jej autorov by mali patológovia testovať zosnulých na prítomnosť SARS CoV-2 ešte dlho po momente smrti, aj keď bola vyhodnotená nízka počiatočná vírusová záťaž.
Hoci bolo príčinou úmrtia tohto pacienta utopenie, talianske nariadenia vyžadovali, aby bol vykonaný test na covid. Keď bol muž otestovaný a bola vykonaná pitva, jeho telo previezli do miestnej márnice, kde bolo uložené v zapečatenom a vodotesnom vaku pri teplote štyri stupne Celzia. Až do tejto chvíle išlo o štandardný postup. Oneskorenie pri vybavovaní povolenia na pohreb však spôsobilo, že telo zostalo na tomto mieste dlhšie, ako sa očakávalo, a to až 41 dní. V tomto období odobrali zdravotníci zosnulému 28 výterov z nosohltanu. Testovanie vykonával rovnaký tím, ktorý postupoval podľa medzinárodných smerníc. Každý jeden test mal pozitívny výsledok. Zdravotníci dokonca pre istotu všetky znova overili pomocou vybavenia od iného dodávateľa.
Nielenže vírusové častice SARS CoV-2 boli detekovateľné ešte mesiac a pol po smrti, ale na konci testovacieho obdobia išlo o jediné častice, ktoré bolo možné detegovať. Počas covid testovania môže byť súčasne spustený aj kontrolný test na ľudskú bunkovú RNA, ktorá sa pri odbere tampónu zachytí vírusovými časticami. Ak sa v odobratej vzorke nenachádza, pravdepodobne nepochádza z nosa človeka. Po 41 dňoch už tieto testy nezachytili ľudskú RNA, ale testy na covid boli stále pozitívne, hoci už nebolo možné detegovať ľudské bunky. Experti poukazujú na fakt, že zatiaľ čo existuje veľa kvalitných výskumov o správaní vírusu u žijúcich ľudí a v životnom prostredí, chýbajú údaje o perzistencii vírusu v telách zosnulých a o riziku nákazy z mŕtvol.
Ide o problém, keďže vykonávanie pitiev je spojené s výkonom rôznych povolaní od patológov po technických pracovníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s možným zdrojom biologického rizika, čo môže mať následky nielen zo zdravotného, ale aj z medicínskeho hľadiska. Hoci vo väčšine prípadov dochádza k prenosu SARS CoV-2 kvapôčkami uvoľňovanými dychom, možný je aj prenos kontaktom s kontaminovanými telesnými výlučkami, vzduchom a fekálno-orálnou cestou. Zatiaľ sa síce neobjavili žiadne vedecky overené údaje o prenose infekcie z tela zosnulého na človeka, ale výsledky jednej štúdie naznačili, že mŕtvoly môžu byť infekčné až 35 hodín po smrti. Táto informácia je obzvlášť dôležitá pre tých, ktorí manipulujú so zosnulými. Autori článku pripúšťajú, že ich výskum mal značné obmedzenia. Zároveň ale dúfajú, že ich zistenia podnietia budúci výskum napriek tomu, že etické komisie väčšinou nemajú pozitívny postoj k postmortálnemu výskumu. Pokiaľ ide o Ukrajinca, tak povolenie na jeho pohreb bolo nakoniec vydané.
