COLLEGE STATION - Po vyše roku pandémie nového koronavírusu vedci neustále zbierajú nové a dôležité poznatky o vplyvoch covidu-19 na telo a mozog. Jedna z kognitívnych neurovedkýň sa snažila pochopiť dlhodobé vplyvy, ktoré môže mať koronavírus na biologické procesy, ako je starnutie. Jej zistenia sú znepokojujúce.
Profesorka neurovied Jessica Bernardová z Texaskej univerzity A&M sa vo svojich predchádzajúcich výskumoch snažila zistiť, ako normálne zmeny mozgu súvisiace so starnutím ovplyvňujú schopnosť ľudí myslieť a pohybovať sa, a to najmä v strednom a vyššom veku. Keď sa však objavili ďalšie dôkazy o tom, že COVID-19 môže postihnúť telo a mozog ešte dlhé mesiace po zotavení sa, jej výskumný tím sa začal zaujímať o to, aký vplyv majú následky choroby na prirodzený proces starnutia.
Najväčší rozdiel medzi alergiou a covidom podľa lekárov: Sledujte tento jeden PRÍZNAK
Výrazné rozdiely v sivej hmote
V štúdii z augusta 2021 sa vedci opierali o existujúcu databázu s názvom UK Biobank, ktorá obsahuje údaje zo skríningu mozgu od viac ako 45 000 ľudí v Británii od roku 2014. To znamená, že existovali základné údaje a skríningy mozgu všetkých skúmaných ľudí spred pandémie. Vedci analyzovali údaje a následne zavolali tých, ktorí prekonali covid, na ďalšie mozgové vyšetrenia. Porovnávali ich s osobami, ktorí chorobu nikdy nemali. Starostlivo pritom zaradili účastníkov štúdie do skupín na základe veku, pohlavia, dátumu začiatku testu a umiestnenia štúdie, ako aj spoločných rizikových faktorov chorôb, ako sú zdravotné premenné a socioekonomický stav. Výskumníci našli výrazné rozdiely v šedej hmote u tých, ktorí boli infikovaní koronavírusom. Konkrétne hrúbka tkaniva sivej hmoty v oblastiach mozgu známych ako frontálne a temporálne laloky bola v skupine ľudí postihnutých covidom znížená, čím sa líšila od typických vzorcov pozorovaných v skupine, ktorá ochorenie neprekonala.
V bežnej populácii je normálne pozorovať určité zmeny v objeme alebo hrúbke sivej hmoty v priebehu času, ako ľudia starnú, ale tieto zmeny boli u infikovaných väčšie. Je zaujímavé, že keď vedci oddelili jednotlivcov, ktorí mali dostatočne závažný priebeh ochorenia vyžadujúci si hospitalizáciu, výsledky boli rovnaké ako pre tých, ktorí zažili miernejší priebeh covidu. To znamená, že ľudia, ktorí boli infikovaní, vykazovali stratu objemu mozgu, aj keď choroba nebola natoľko závažná, že by si vyžadovala hospitalizáciu. Nakoniec experti skúmali zmeny vo výkone kognitívnych úloh a zistili, že tí, ktorí sa nakazili koronavírusom, pomalšie spracovávali informácie v porovnaní s tými, ktorí neochoreli. "Aj keď musíme byť opatrní pri interpretácii týchto zistení, pretože ešte čakajú na ďalšie preskúmanie, veľké vzorky, údaje pred a po chorobe od tých istých ľudí a starostlivé párovanie s ľuďmi, ktorí nemali COVID-19, urobili túto predbežnú prácu obzvlášť cennou," uviedla Bernardová v článku zverejnenom na Live Science.
Aj napriek tomu však so sebou nové zistenia prinášajú dôležité, ale nezodpovedané otázky: Čo znamenajú tieto zmeny mozgu po covide pre proces a tempo starnutia? Zotaví sa mozog postupom času z vírusovej infekcie? Podľa profesorky ide o aktívne a otvorené oblasti výskumu, pričom niektoré vykonávajú v jej vlastnom laboratóriu. "Práca nášho laboratória ukazuje, že ako ľudia starnú, mozog myslí a spracováva informácie odlišne. Okrem toho sme v priebehu času pozorovali zmeny v tom, ako sa telá ľudí pohybujú a ako sa ľudia učia nové motorické schopnosti. Niekoľko desaťročí práce ukázalo, že starší dospelí majú ťažšie spracovanie a manipuláciu s informáciami, ale spravidla si udržiavajú znalosti o faktoch a slovnej zásobe. Čo sa týka motorických schopností, vieme, že starší dospelí sa stále učia, ale robia to pomalšie ako mladí dospelí," dodala Bernardová.
