STANFORD - Profesor Euan Ashley z Univerzity v Stanforde uviedol, že ľudstvo má na dosah supervakcínu, ktorá nás dokáže ochrániť pred širokou škálou rôznych ochorení. Podľa neho bude pravdepodobne vyvinutá z buniek jedincov, ktorí majú zdravý imunitný systém a nízku pravdepodobnosť vzniku genetických ochorení.
Ashley je presvedčený o tom, že ľudstvu sa už čoskoro podarí vyvinúť supervakcínu, ktorá ho ochráni pred mnohými ochoreniami, od Alzheimerovej choroby až po srdcové poruchy, predĺži život a udrží zdravie do vyššieho veku. V rozhovore pre britskú spravodajskú agentúru South West News Services zároveň uviedol, že takáto zázračná vakcína bude vyvinutá z ideálnych buniek olympijských športovcov a jedincov, u ktorých je nízka pravdepodobnosť vzniku genetického ochorenia. "Vďaka pokroku genomickej medicíny sa v súčasnosti dostávame do fázy, kedy sa toto všetko stane realitou a začne sa nová éra liečebných postupov," vyhlásil s tým, že už čoskoro budeme mať nástroje genetického inžinierstva na korekciu, dolaďovanie a zlepšovanie DNA spojenej s mnohými chorobami obmedzujúcimi život.
Profesor medicíny a genetiky sa domnieva, že takýto medicínsky zázrak by mohol byť dostupný v priebehu nasledujúcich desiatich až pätnástich rokov. Podporuje veda jeho odvážne tvrdenia? Ashley argumentuje významným pokrokom v genetickej editácii, konkrétne v metódach CRISPR (metódy na úpravu genómu). Často predstavujú jednorazovú liečbu zameranú na dodanie sekvencií DNA na cieľové miesto (vo vnútri neškodných vírusov), kde menia genetický kód na fixáciu mutovanej oblasti, pridávajú kódujúcu sekvenciu na obnovenie funkcie génu alebo odstraňujú aberantnú sekciu spôsobujúcu choroby. V posledných testoch CRISPR vedci skutočne prekračujú všetky očakávania. Nedávne výsledky týkajúce sa smrteľného ochorenia pečene po použití metódy priniesli mimoriadne sľubné predbežné zistenia deaktivovaním mutovaného génu.
VEĽKÉ POROVNANIE vakcín a ich vedľajších účinkov: Tieto sa objavujú najčastejšie
Supervakcína však patrí do úplne inej kategórie. Metóda CRISPR je špecifická a zameriava sa na jednu časť v genóme, mení ho a uzdraví. Na vytvorenie látky, ktorá účinne chráni pred rôznymi komplexnými poruchami, by boli potrebné stovky samostatných liečebných postupov zameraných na oblasti genómu, ktoré by boli kombinované do jednej dávky. Toto všetko je ale veľmi vzdialené od súčasných možností. Existujú však inovatívne a nové CRISPR, ktoré sú schopné zmeniť viac častí genómu naraz, ale sú ešte len na začiatku vývinu a musia byť dôkladne overené. Navyše diagnózy, o ktorých Ashley hovorí, patria do kategórie zložitých a vznikajú z rôznych príčin. Niektoré sú dedičné, iné sú výsledkom pôsobenia vonkajšieho prostredia alebo ide o kombináciou oboch faktorov.
Veľké genetické štúdie nazývané Genome-Wide Association Studies alebo GWAS sa neustále snažia odhaliť kauzálny gén, resp. súbor rizikových faktorov vzniku Alzheimerovej choroby a srdcových chorôb, ale zatiaľ neúspešne. Aj myšlienka, že vakcína by mohla byť vyvinutá z "ideálneho" človeka a umiestnená do iného, aby ho chránila pred chorobami, je podľa súčasného chápania dosť nepravdepodobná. Ľudský genóm je totiž obrovský, neustále sa mení, je mimoriadne zložitý a zmeniť také obrovské množstvo génov je málo pravdepodobné. Je to však úplne nemožné? Nie nevyhnutne. Genetická medicína v poslednom období veľmi napreduje a keď sa odborníci pred piatimi rokmi zmienili o tom, že by mohla úprava génov zmierniť kosáčikovú anémiu, vyvolávalo to úsmev na tvári. Genetická manipulácia krviniek však nakoniec urobila v tomto smere výrazný pokrok.
