MOSKVA - Za prvého mikrobiológa, ktorý vyvinul a aplikoval očkovanie proti cholere a moru, je považovaný Waldemar Haffkine. Tento ruský bakteriológ emigroval do Francúzska a pôsobil v Pasteurovom ústave v Paríži, kde vyvinul vakcínu proti cholere, ktorú neskôr úspešne vyskúšal v Indii. Tam vyrobil aj vakcínu proti moru. Preparáty pritom skúšal nám na sebe.
Haffkine sa narodil 15. marca 1860 v rodine židovského učiteľa v ukrajinskom Berďansku (vtedajšie Rusko). Študoval v Odese a Petrohrade. Kvôli židovskému pôvodu mu nechceli udeliť profesúru, ale bolo mu povolené emigrovať do Švajčiarska, kde začal pôsobiť na Ženevskej univerzite. Neskôr sa presunul do Paríža, kde ho prijali do novozriadeného Ústavu Louisa Pasteura, najskôr ako knihovníka.
V tom čase pustošila Áziu a Európu jedna z piatich najväčších pandémií cholery. Haffkine zameral svoj výskum na vývoj vakcíny proti tomuto ochoreniu a vytvoril oslabenú formu tejto baktérie. V nasadení svojho vlastného života vykonal v júli 1892 prvý test na sebe samom a svoje pozorovanie zverejnil. Jeho objav zožal nadšenie v tlači, ale nebol širšie prijatý odbornou verejnosťou vrátane samotného Pasteura. Waldemarovi preto napadlo vydať sa do Indie, kde umierali stovky tisíc ľudí na epidémiu a on by tam mohol vyskúšať svoju vakcínu. Odcestoval tam v roku 1893. Musel ale čeliť nedôvere prítomných britských lekárov a indickej verejnosti. Nebol totiž lekár, ale zoológ a naviac bol ruský Žid a medzinárodný bakteriológia bola ešte v plienkach. Za rok naočkoval podľa svojich záznamov asi 23 000 ľudí v severnej Indii. Nasledujúci rok na jar odišiel na pozvanie miestneho lekára do Kalkaty, aby mu pomohol odhaliť baktériu cholery v zdroji pitnej vody v jednej dedine. Haffkine tu naočkoval 116 z celkových asi 200 obyvateľov. Potom jeho tím sledoval ďalších desať prípadov, z ktorých sedem ľudí zomrelo. Naočkovaní ale medzi nimi neboli.
Dr. Waldemar Haffkine, a Jewish Ukrainian, conducting vaccination during Bombay’s plague epidemic 1896. He had tested the plague vaccine on himself ! pic.twitter.com/C8x452XMY5
— Mohammad Taqi (@mazdaki) March 13, 2020
Výsledky boli povzbudzujúce, ale ľudia mali i tak voči očkovaniu nedôveru. Haffkine preto začal spolupracovať s indickými lekármi. Potom sa verejne sám naočkoval, aby dokázal, že jeho preparáty sú bezpečné. V indických dedinách pracoval do úmoru a jeho úsilie ho zaradilo medzi priekopníkov očkovania, ktorí dokázali zmeniť liečebný prístup k cholere a spôsob nahliadania na túto chorobu.
Mýty o očkovaní dokážu v spoločnosti prežiť desaťročia, tvrdí epidemiologička Bražinová
V októbri 1896 zachvátila Bombaj epidémia moru a vláda požiadala Waldemara o pomoc. Pustil sa do vývoja vakcíny. Po troch mesiacoch usilovnej práce (jeden z jeho asistentov sa psychicky zrútil, ďalší dvaja skončili) bola vakcína hotová. Haffkin ju v januári 1897 otestoval mám na sebe, potom boli očkovaní väzni, ktorí epidémiu prežili. Podobne ako ďalšie rané formy vakcín mala aj táto silné vedľajšie účinky a nechránila úplne, ale znižovala pravdepodobnosť ochorenia zhruba o polovicu. Na prelome storočia už boli v Indii zaočkované štyri milióny ľudí. Počet morových nákaz klesol na tretinu, úmrtia na polovicu. Haffkina vymenovali za riaditeľa Laboratória pre výskum moru v Bombaji. Neskôr pôsobil opäť v Kalkate až do odchodu do dôchodku v roku 1914. Vrátil sa do Francúzska a posledné roky svojho života strávil vo švajčiarskom Lausanne, kde 26. októbra 1930 zomrel. Za svoje dielo získal mnohé ocenenia. V roku 1925 po ňom bolo pomenované Laboratórium pre výskum moru v Bombaji. A v 60. rokoch bol pri príležitosti stého výročia jeho narodenia v Izraeli vysadený Haffkinov park.
