URBANA - Vedci z Univerzity v Illinois vo svojej najnovšej štúdii uvádzajú, že život na našej planéte pred 359 miliónmi rokmi takmer vyhubila explózia supernovy. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences tak popierajú doterajšie teórie, podľa ktorých zánik života počas tzv. devónskeho obdobia bol výsledkom pôsobenia výlučne pozemských javov.
Podľa výsledkov štúdie amerických vedcov spôsobil masové vyhynutie v období dévonu výbuch supernovy, ktorý poškodil ozónovú vrstvu Zeme. Až doteraz bol tento jav pripisovaný najmä pozemským vplyvom. "Život na Zemi nie je izolovaný. Sme súčasť väčšieho vesmíru a ten zasahuje do našich životov. Niekedy si to ani nevšimneme, inokedy je to až príliš zúrivé," uviedol autor štúdie Brian Fields.
NASA skúma záhadnú anomáliu v Atlantiku: Má byť predzvesťou prevratnej udalosti
Devónske obdobie označil za vek rýb, ktoré "obývali" našu planétu takmer sto miliónov rokov pred prvými dinosaurami. Vodou zaliata zemeguľa vytvorila ideálne podmienky pre život dunkleosteusa, ktorý však vyhynul spolu s najmenej 80 percentami všetkých ostatných druhov.
Zánik života počas devónu je označovaný za jednu z najhorších katastrof, ktoré kedy zasiahli Zem. Zároveň patrí k najviac mätúcim kapitolám jej vývoja. Väčšina teórií totiž pripúšťa, že toto vyhynutie bolo výsledkom pôsobenia viacerých, výhradne pozemských faktorov.
Vedci z Illinois však uvádzajú, že ho spôsobil práve výbuch supernovy vzdialenej od Zeme zhruba 65 svetelných rokov. Základ tejto teórie tvoria výsledky sledovania stoviek tisícok spór rastlín od konca devónskeho obdobia, ktoré boli spálené ultrafialovým žiarením. Práve tie majú predstavovať dôkaz, že poškodenie ozónovej vrstvy pretrvávalo niekoľko storočí. "Aj zemské javy, ako vulkanizmus a globálne otepľovanie, dokážu zničiť ozónovú vrstvu. Pre príslušný časový interval však nie sú dôkazy o ich existencii dostatočne presvedčivé. Najpravdepodobnejšie je, že takáto zdĺhavá strata ozónovej vrstvy je výsledkom explózie supernovy," vysvetlil Fields.
Spolu s kolegami sa zaoberal aj ďalšími astrofyzikálnymi príčinami poškodenia ozónu, akými sú napríklad slnečné erupcie či výbuchy gama žiarenia. "Tieto udalosti však nemajú dlhé trvanie a je nepravdepodobné, že by dokázali spôsobiť dlhotrvajúce poškodenie ozónu, ku ktorému došlo na konci devónskeho obdobia," uviedol člen výskumného tímu Jesse Miller.
Výbuch Supernovy podľa neho pozostával až z dvoch explózií. Prvá okamžite zasiahla Zem škodlivým žiarením; po nej nasledoval výbuch úlomkov zasahujúci slnečnú sústavu. Takto bola potom naša planéta vystavená ožarovaniu, ktoré mohlo trvať až 100 000 rokov. Túto teóriu podporujú aj existujúce fosílne dôkazy, ktoré naznačujú až 300 000-ročný pokles biodiverzity. Podľa spoluautorky štúdie Adrienne Ertelovej môže byť hrozbou pre Zem aj hviezda Betelgeuse vzdialená viac ako 600 svetelných rokov.
