BRUSEL - Skupina slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) vyzvala v utorok predsedu vlády SR Igora Matoviča, ako aj ministra životného prostredia Jána Budaja, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského a ministra financií Eduarda Hegera (všetci OĽANO), aby sa zaviazali k nasmerovaniu aspoň desiatich percent financií z fondov EÚ na ochranu biodiverzity.
Poslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko), ktorý stojí za touto iniciatívou, pripomenul, že EP i viaceré členské štáty EÚ podporujú silnejšiu a progresívnejšiu politiku v oblasti biodiverzity. Okrem toho aj EÚ ako celok si dala záväzok postaviť biodiverzitu, klímu a životné prostredie do centra stratégií obnovy po koronavírusovej pandémii.
V stredu budú o tejto téme na neformálnom stretnutí rokovať ministri členských krajín zodpovední za životné prostredie, Slovensko zastúpi Budaj. "Dovoľujeme si vás vyzvať, aby sme sa k nim aktívne pripojili a tento spoločný cieľ lepšej budúcnosti pre ďalšie generácie dôrazne a asertívne presadzovali nielen na Slovensku, ale aj na pôde Európskej únie," uviedol Hojsík s odkazom na výzvu, ktorú okrem neho podpísali ďalší piati europoslanci a desať environmentálnych organizácií zo Slovenska.
Hojsík upozornil, že svet v súčasnosti nečelí iba pandémii ochorenia COVID-19 a klimatickej kríze, ale aj kríze biodiverzity s rastúcou rýchlosťou vymierania druhov. Podľa najnovšej správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) "Living Planet 2020" došlo v rokoch 1970-2016 k poklesu populácií rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov až o 68 percent.
"Rozmanitosť druhov a zdravé životné prostredie je základom nielen pre naše prežitie, ale aj ekonomickú prosperitu. Pokiaľ výrazný pokles biodiverzity nezvrátime, môže to viesť k ďalším, oveľa smrteľnejším a závažnejším pandémiám, ako je tá, ktorej čelíme teraz," vysvetlil Hojsík. Spresnil, že medzi hlavné príčiny poklesu populácií a druhov na pevnine patrí strata a degradácia biotopov, najmä odlesňovanie, ku ktorému dochádza v 80 percentách prípadov v dôsledku poľnohospodárstva.
Pripomenul tiež, že z dôvodu zmeny klímy hrozí v tomto storočí vyhynutie až pätine živočíchov. Medzi ďalšie faktory patrí nadmerný lov, pribúdanie inváznych druhov, znečistenie, ale aj neefektívne hospodárenie s vodou, lesné požiare či medzinárodný obchod. "Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je na Slovensku ohrozených až 70 percent druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 percent druhov plazov, 46 percent hniezdiacich druhov vtákov a 69 percent druhov cicavcov," opísal situáciu poslanec.
To sú podľa neho "alarmujúce čísla", preto bude veľmi dôležité zavedenie celkového cieľa vo výške desiatich percent prostriedkov pre biodiverzitu vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021-27, ako aj v rámci nástroja obnovy Európska únia budúcej generácie. Hojsík vyjadril nádej, že okrem podpory tohto cieľa na pôde Európskej rady a Rady EÚ sa tieto ciele odzrkadlia aj na nastavení čerpania európskych fondov, ako aj na pripravovanom pláne obnovy na Slovensku. Zdôraznil, že výdavky spojené s ochranou biodiverzity a klímy majú veľký potenciál generovať nové pracovné miesta, a to aj pre skupiny obyvateľov s nízkou kvalifikáciou.
Hojsíkovu výzvu pre členov vlády Slovenskej republiky podporili europoslanci Michal Wiezik (Spolu-OD), Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), Ivan Štefanec (KDH), Peter Pollák (OĽANO) a Monika Beňová (Smer-SD), ktorí v Európskom parlamente zastupujú silné frakcie ľudovcov, liberálov a socialistov a demokratov.
K výzve sa pripojili aj viaceré mimovládne organizácie - WWF Slovensko, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Priatelia Zeme-CEPA, Združenie Slatinka, občianske združenie Prales, Fridays For Future Slovensko, Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica a občianska iniciatíva Znepokojené matky.
