MOSKVA - Najsmrteľnejšie zbrane na svete - vodíkové bomby - nemajú nijaký teoretický limit vo svojej účinnosti. Platí, že čím viac paliva, tým väčšia bude explózia. Ruská agentúra po viac ako päťdesiatich rokoch uverejnila video, v ktorom je zobrazený výbuch sovietskej vodíkovej bomby.
Keď USA v roku 1952 odpálili prvú bombu, jej sila bola 700-krát väčšia ako sila atómovej bomby, ktorá zničila Hirošimu. Počas studenej vojny si Sovieti a Američania nekonkurovali iba vo vývoji zbraní; každá veľmoc sa snažila aj o vytvorenie vodíkovej bomby. Podľa historika Roberta S. Norrisa Sovieti v tejto "vojne" zvíťazili vďaka bombe, ktorá dostala pomenovanie Cár.
Ruská agentúra pre atómovú energiu Rosatom minulý týždeň zverejnila 30-minútové, predtým tajné dokumentárne video o najväčšej detonácii vodíkovej bomby na svete. Výbušná sila zariadenia odpáleného 30. októbra 1961 bola ekvivalentná 50 miliónom tonám klasickej výbušniny. Vďaka tomu bola bomba 3 333-krát deštruktívnejšia než tá, ktorú Američania zhodili na Hirošimu. Video zachytáva ničivú silu tejto bomby. Oficiálne ide o zariadenie s názvom RDS-220, pričom Rusi už dávnejšie uverejnili rôzne fotografie a videozáznamy.
Alex Wellerstein, nukleárny historik Stevensovho technologického inštitútu v Hobokene v New Jersey uviedol, že opis bomby v dokumentárnom videu je omnoho detailnejší, než si ju verejnosť kedy dokázala predstaviť. Aj on sa ale vyhol technickým detailom, ktoré sú prísne tajné. Známe je však to, že bombu odpálili v zátoke Mitjušicha na ostrove Nová Zem. Výška atómového hríbu, ktorý sa následne vytvoril, miestami dosahovala vyše 60 kilometrov. Jeho klobúk mal priemer 95 km. Explózia zničila všetko v okruhu 55 km, tlakovú vlnu zaznamenali vo vzdialenosti až 900 km od miesta výbuchu. Seizimická tlaková vlna trikrát obehla Zem a dokonca mierne vychýlila zemskú os.
Americkí nukleárni experti ešte pred skúškou sovietskej bomby skonštatovali, že "jej vojenská hodnota je taká pochybná, že nestojí za to ju vôbec vyvíjať". Informoval o tom Roswell L. Gilpatric, vtedajší zástupca ministra obrany, vo svojom prejave. V prísne tajnom dokumente, ktorý pochádza z júla 1963, takmer dva roky po výbuchu, sa píše, že USA sú schopné prísť s rovnako ničivou zbraňou. Našťastie sa tak (zatiaľ) nestalo. V priebehu desaťročí sa ukázalo, že veľkou výzvou pre tvorcov národného jadrového arzenálu je navrhnúť nie veľké vodíkové bomby, ale malé, ktoré sú pri cielených útokoch užitočnejšie.
