RÍM - V súčasnej dobe vzniká obrovský počet štúdií, ktoré sú všetky publikované bez obmedzenia. Bolo by krásne a solidárne, keby sa toto slobodné zdieľanie rozšírilo na najčastejšie choroby, predovšetkým pre lekárov z krajín, ktoré majú menej zdrojov. Napísal to taliansky denník La Repubblica.
Vedci odhalili, aké je najpravdepodobnejšie poradie príznakov nákazy KORONAVÍRUSOM
Snáď pre útechu, alebo aby sme videli svetlo na konci tunela, sa mnohí pýtajú, či nám to všetko, čo sme boli schopní urobiť proti pandémii covidu-19, umožňuje premýšľať o bohatšej spoločnosti, ktorá je solidárnejšia a rovnejšia. Podľa denníka sme objavili zmysel a hodnotu spoločného postupu k spoločným cieľom a hodnotám, na ktorý si spomenieme len vo chvíľach mimoriadných problémov - ako sú tie, ktoré spôsobuje zemetrasenia, nedostatok či spomínaná epidémia.
Covid-19 prispel k medzinárodnej spolupráci vedcov
Ide práve o epidémie a spoluprácu. Aby sme našli toto svetlo, denník sa zameral na svet vedeckého výskumu, ktorý je asketický a chladný. „Keď sme analyzovali publikované práce o koronavíruse z prvých šiestich mesiacov od začiatku pandémie, čoskoro sme si všimli, že ich počet (takmer 14.000) je desaťkrát vyšší, než tomu bolo u nedávnych vírusových epidémiách, ako je SARS, vtáčia chrípka, blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS) či prasacia chrípka,“ píše taliansky denník.
„Keď sme sa však pozreli lepšie, našli sme niečo ešte zaujímavejšie, čo sa týka mimoriadnej schopnosti reakcie vedeckej komunity na pandémiu. A síce, že 90 percent výskumov bolo publikovaných okamžite a otvorene, a to aj v najprestížnejších časopisoch, ako je Nature a Science,“ dodal. Podľa denníka to znamená, že ktorýkoľvek lekár v každej časti sveta má dnes možnosť rýchleho prístupu k veľkému množstvu informácií, ktoré môžu byť rozhodujúce pre zlepšenie prevencie i liečby.
„Ide skutočne o významnú výhodu, pretože sme pomaly, len deň za dňom, zisťovali, aké sú najlepšie spôsoby, ako chorobe čeliť. Stačí si pripomenúť napríklad obrat, ktorý viedol k tomu, že sa v prvých fázach choroby dáva prednosť liekom na báze kortizónu pred inými liekmi, pôvodne veľmi vychvaľovaným, ako je hydroxychlorochín a ďalšie protivírusové prípravky,“ uvádza La Repubblica s tým, že skutočne ide o obrovský krok vpred: počet zdieľaných prác prekračuje o 50 percent počet tých, ktoré boli realizované na tému desiatich chorôb (najmä kardiovaskulárnych chorôb, nádorov a respiračných chorôb), ktoré dodnes usmrtili viac ľudí ako koronavírus - až šestnásťkrát viac.
Z hľadiska spolupráce podľa denníka nasleduje nevyhnutne druhá otázka: Je možné pracovať tak, aby sa mimoriadna dostupnosť štúdií o koronavíruse mohla rozšíriť aj na ďalšie choroby, ktoré majú veľký vplyv na verejné zdravie? Väčšie zdieľanie vedeckých výsledkov by malo nielen významný vplyv na výskum a klinickú prax, ale bolo by tiež nesmierne užitočné pre štáty, ktoré majú menšie zdroje a ktoré oveľa častejšie trpia závažnejšími vplyvmi koronavírusu aj mnohých ďalších chorôb.
Riešenie je na dosah ruky
Denník ďalej píše, že rozdielne možnosti prístupu k publikáciám o koronavíruse a chorobách by mohli byť čiastočne vyrovnané, keby ich autori dávali na internete k dispozícii články, ktoré prešli vedeckou kontrolou, ale neboli ešte publikované. „Aby boli práce zo sto percent prístupné, bolo by potrebné, aby vedci, inštitúcie a vedecké združenia spojili sily na to, aby boli zrušené reštrikcie, napríklad časové embargo.“
Táto cesta je z pohľadu denníka plná prekážok, ako je ľahostajnosť alebo výskum s cieľom zisku za každú cenu, a to aj medzi vedcami. „Dnes ale máme o nástroj viac - je to koronavírus, ktorý vo svete, najmä vo vydávaní vedeckých prác, vyvolal revolúciu. To ukazuje, že je možno skutočná zmena. Nepremeškajme túto príležitosť,“ píše taliansky denník.
