BRATISLAVA - Bývalý československý prezident Václav Havel chcel dať väzňom možnosť, aby sa polepšili, ale mnohé veci sa podcenili. Na margo vzbury vo väzení v Leopoldove to zhodnotil bývalý slovenský vyšetrovateľ Peter Vačok. Od jej vyvrcholenia uplynulo v sobotu 28. 3. tridsať rokov.
"Bol som poverený časťou vyšetrovania a dva týždne som viedol malú skupinu. Približne 100 až 120 väzňov bolo prevezených do Želiezoviec, ktorých sme museli vypočuť. Výsluchy trvali zhruba dva týždne, potom sme odovzdali výsledky z vypočúvania hlavnému tímu," zaspomínal si Vačok na vyšetrovanie zatknutých vzbúrencov. Podľa neho vzbura bola výsledkom eufórie po roku 1989, kedy sme sa všetci všetkého a každého báli a hlavne budúcnosti. Každý sa bál o vlastnú existenciu a väzni boli vtedy boli mnohým ľuďom ukradnutí.
"Teraz by sa dalo vytýkať veľa vecí, napríklad aj nebohému Havlovi, ale ja toto jeho rozhodnutie na druhej strane chápem. On bol veľký demokrat, ktorý nastupoval do novej éry nielen v Československu, ale v celej Európe a chcel dať možnosť ľuďom, aby sa polepšili. Mnohé veci sa podcenili, alebo, jednoducho povedané, ľudia si to nevážili," pokračuje vyšetrovateľ, ktorý sa domnieva, že väzni videli šancu, že zmenia svoj život vo väzení. "Tiež sa im nedá vyčítať, že išli do vzbury a hlavne keď videli, že celá republika je hore nohami. Vzbura bola produktom revolučnej doby. Väzni v tom čase boli jedna z hybných síl revolúcie, ale bohužiaľ, boli medzi nimi aj násilníci a iní zlí ľudia."
Nespokojnosť neamnestovaných odsúdených vo väzení prerastala do čoraz agresívnejších prejavov. Skupina 217 väzňov sa 1. marca 1990 zabarikádovala v objekte väznice zvanej Hrad. Vyhlásili opätovnú hladovku a postupne sa k nim pridávali aj väzni z iných oddielov. Nepokoje a hnev väzňov vyvrcholili 28. marca 1990, keď zapálili strechu Hradu. Po šiestich hodinách vyjednávania zasiahli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek vtedajšieho federálneho ministerstva vnútra.
Zásah a potlačenie odporu militantných skupín si vyžiadal 29 zranených na strane väzňov a jedného mŕtveho. Materiálne škody na objektoch a zariadení leopoldovského NVÚ boli vyčíslené na viac ako 27 miliónov korún. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave v roku 1993 boli šesťdesiatim účastníkom vzbury uložené viacročné tresty odňatia slobody.
