MOSKVA - Po pôvode rádioaktívneho mraku, ktorý sa vznášal nad územím Európy pred dvomi rokmi, pátral medzinárodný tím vedcov. Dôkazy ich doviedli až k Uralu, kde sa nachádza najväčší ruský závod na spracovanie jadrového paliva. Moskva však odmieta, že by tam došlo k nejakej havárii a argumentuje tým, že ich prístroje namerali najnebezpečnejšie hodnoty rádioaktívnych látok v iných častiach Európy.
V septembri 2017 sa nad územím celej Európy objavil rádioaktívny oblak. Išlo o druhý najzávažnejší únik rádioaktivity do ovzdušia od explózie v japonskej Fukušime v roku 2011. Pátranie po jeho pôvode predstavuje najzaujímavejší monitorovací dátový súbor, ktorý zahrnul merania z 1100 atmosférických a 200 depozičných bodov v Eurázii. Pracovalo na ňom 70 vedcov, ktorí odhalili, že k úniku došlo v oblasti južného Uralu, kde sa nachádza fabrika na spracovanie jadrového paliva Majak.
"Dokázali sme, že k nehode došlo pri spracovaní vyhorených palivových článkov krátko pred ukončením výrobného reťazca. Aj keď v súčasnosti neexistuje oficiálne vyhlásenie, máme veľmi dobrú predstavu o tom, čo sa stalo," uviedol člen tímu, profesor Georg Steinhauser v zborníku Národnej akadémie vied. Ruská strana odmieta, že v areáli závodu došlo k havárii. Zároveň tvrdí, že zvýšené hodnoty Ruténia-106 boli namerané ich prístrojmi v Rumunsku, Taliansku a Ukrajine.
Mimochodom, komplex Majak vstúpil smutne do dejín v roku 1957 haváriou známou ako Kyštymská katastrofa. Po obrovskom výbuchu sa vtedy uvoľnilo do ovzdušia 70 až 80 ton rádioaktívneho odpadu. Z domovov muselo byť evakuovaných najmenej 10 000 ľudí, stovky zomreli na následky žiarenia. Incident je považovaný za tretiu najzávažnejšiu jadrovú haváriu na svete po Černobyle a Fukušime.
