DENVER - Pred storočím britskí vedci upozornili na spojitosť medzi zvýšenou hygienou a alergiami. Išlo o prvý náznak tvrdenia, že naše imunitné systémy sa stávajú až neprimerane "vytrénované". Dermatologička Meg Lemonová z amerického Colorada ľuďom trpiacim alergiami odkazuje, aby jedlo, ktoré im spadlo na zem, zjedli. Takisto by mali zabudnúť na antibakteriálne mydlo.
"Nemali by ste si len špárať v nose, dokonca by ste mali prehĺtať šušne," myslí si odborníčka, ktorá tvrdí, že ľudský imunitný systém sa môže narušiť, pokiaľ nemá pravidelnú interakciu s okolitými nástrahami sveta. Nie je sama, ktorá je presvedčená o tom, že imunitný systém v súčasnosti nemá nijakú "prácu". Jej názor podporili aj imunológovia, ktorí spomenuli antiseptický prístup ľudí k bežným objektom.
"Hovorí sa, že senná nádcha je výhradne aristokratická choroba, preto neexistuje šanca, aby sa vyskytla u ľudí s nižším vzdelaním," píše sa o sennej nádche v londýnskych novinách v roku 1872. V novembri 1989 skúmal tento druh alergie ďalší odborník. Testovaniu podrobil vyše 17-tisíc detí narodených v marci 1958. Uviedol, že výskyt sennej nádchy je úzko spojený s počtom súrodencov nakazeného dieťaťa. Ukázalo sa, že čím viac malo dieťa súrodencov, tým menšia bola pravdepodobnosť, že trpí alergiami. "V uplynulom storočí sa zmenšila veľkosť tradičnej rodiny, zlepšila sa vybavenosť domácností a zabezpečil sa vyšší štandard osobnej hygieny. To spôsobilo zníženie možnosti krížovej infekcie v mladých rodinách," uvádza autor výskumu.
Naši predkovia prežívali evolúciu viac ako milión rokov len preto, aby dokázali prežiť v danom prostredí. Pre väčšinu z nich bolo prostredie charakteristické nedostatkom potravín alebo potravou, ktorá prenášala choroby. Pili tiež znečistenú vodu. Práve imunitný systém, ktorý je výtvorom dlhoročnej evolúcie, už od nepamäti slúžil ako ochrana ľudského tela. Neskôr ľudia začali premýšľať o prevencii v podobe umývania rúk či vyhýbania sa nebezpečným potravinám. Ľudské myslenie sa posunulo ďaleko vopred, to sa však nedá tvrdiť o imunitnom systéme. Keď sa stretávame s nákazami a zdravotnými hrozbami, naša imunita spoznáva nové patogény a učí sa, ako proti nim bojovať. Ak jej to zakážeme, izolujeme ju od prirodzeného prostredia.
Zoznam nepriateľov imunity bol značne zúžený, keďže sme sa ako ľudia naučili zametať dlážky, utierať prach či umývať si ruky. Vytvoril sa tak nesúlad medzi ľudským imunitným systémom a okolitým vonkajším prostredím. Ľudstvo zminimalizovalo vystavovanie sa ako zlým, tak aj dobrým baktériám, ktoré pomáhali v zdokonaľovaní a posilňovaní imunity.
"Nezaškolený" imunitný systém môže prehnane zareagovať na neznáme baktérie alebo parazity v tele. Hlavnými antagonistami sú predovšetkým roztoče a peľ, ktoré chronicky útočia na slabý imunitný systém. Celosvetovo stúplo percento detí s potravinovou a kožnou alergiou. Častý je tiež výskyt zápalových črevných ochorení, reumatických stavov a celiakie. Ďalším problémom sú antibiotiká, ktoré ničia črevnú mikroflóru, kvôli čomu sa žalúdok a črevá stávajú citlivejšími. Faktom však je, že nie sme vo väčšom bezpečí, keď sa snažíme eliminovať každé riziko prostredia. "Musíme sa zbaviť myšlienky zničiť všetky tieto ‚zlé‘ veci v našom prostredí," vyhlásil vedec Keiji Fukunda.
