(Zdroj: Famous)
NASHVILLE – Úsmev síce topí ľady a dokáže zázraky, no v dave si skôr ako milú tvár všimneme tých ľudí, ktorí sa tvária vystrašene a vydesene. Je to vraj výsledok evolúcie. Človek je ostražitý voči nebezpečenstvu vo svojom okolí. Výberovú vnímavosť vonkajších hrozieb riadi centrum v mozgu, známe ako amygdala.
„Myslíme si, že to, čo sa deje so strachom, je pre nás kritickým signálom nebezpečenstva,“ tvrdí docent psychológie David Zald z Vanderbiltovej univerzity v Tennessee (Vanderbilt University).
„Strach človeku hovorí, že niečo je zlé a mal by si dať pozor,“ dodal Zald. Jeho tím sledoval niekoľko stoviek dobrovoľníkov. Zaznamenávali, na aké tváre zareaguje mozog najskôr. Výraz tváre pritom náš mozog zaregistruje a vyhodnotí za 40 milisekúnd.
Počas testov sa dokázalo, že dobrovoľníci oveľa rýchlejšie reagovali na výraz strachu než na neutrálne a šťastné tváre. Podľa vedcov bol šťastný výraz dokonca aj neskôr zaregistrovaný než neutrálna tvár. Počas evolúcie totiž mozog začal narýchlejšie registrovať všetky signály ohrozenia, na ktoré môže vydesená tvár iných ľudí upozorniť. Naopak, šťastná tvár má z tohoto hľadiska najmenší význam, preto ju mozog zaregistruje ako poslednú.
„Strach človeku hovorí, že niečo je zlé a mal by si dať pozor,“ dodal Zald. Jeho tím sledoval niekoľko stoviek dobrovoľníkov. Zaznamenávali, na aké tváre zareaguje mozog najskôr. Výraz tváre pritom náš mozog zaregistruje a vyhodnotí za 40 milisekúnd.
Počas testov sa dokázalo, že dobrovoľníci oveľa rýchlejšie reagovali na výraz strachu než na neutrálne a šťastné tváre. Podľa vedcov bol šťastný výraz dokonca aj neskôr zaregistrovaný než neutrálna tvár. Počas evolúcie totiž mozog začal narýchlejšie registrovať všetky signály ohrozenia, na ktoré môže vydesená tvár iných ľudí upozorniť. Naopak, šťastná tvár má z tohoto hľadiska najmenší význam, preto ju mozog zaregistruje ako poslednú.
