BRATISLAVA - Sociálne siete sú v posledných dňoch zaplavené takzvanou 10-ročnou výzvou, ktorej princípom je porovnanie fotografií z roku 2009 s tými zo súčasnosti. Zámerom je ukázať, ako veľmi sa človek, v tomto prípade však príroda a živočíchy v nej, zmenili. Toto je totiž jediná výzva, o ktorú by sa kvôli alarmujúcemu obsahu mal zaujímať celý svet.
Množstvo ľudí sa zapojilo do desaťročnej výzvy, aby ukázali, ako schudli, zostarli či vypracovali svoju postavu. No našli sa aj takí, ktorí prostredníctvom tejto výzvy zdôraznili niečo oveľa podstatnejšie, a síce drastickú zmenu klímy, prírody a počtu voľne žijúcich živočíchov. Zverejnené fotografie poukazujúce napríklad na odlesňovanie hovoria za všetko.
Odlesňovanie je jeden z najviditeľnejších dôsledkov ľudskej činnosti. V roku 2017 sa každú minútu zničilo 40 zalesnených plôch, každá s veľkosťou futbalového ihriska, čo je viac ako 15,8 milióna hektárov. Medzi rokmi 2009 až 2019 sa z amazonského pralesu vytratil lesný porast na ploche s rozlohou približne 60-tisíc kilometrov štvorcových. Lesy sú pritom kľúčové pri uskladňovaní uhlíka a pomáhajú zmierňovať vplyv emisií. Ak bude odlesňovanie pokračovať, vyhynie neuveriteľne veľké množstvo voľne žijúcich živočíchov vrátane oranguntana.
2009/2019#10yearchallenge pic.twitter.com/f850gp1f6v
— Y4WC (@youth4wildlife) 15. januára 2019
Ďalším ohrozením je globálne otepľovanie. Podľa záberov NASA sa ľadová plocha na Antarktíde zmenšila za posledné desaťročie o 12,8 percenta, čo môže spôsobiť nárast vodnej hladiny. NASA taktiež zverejnila dve mapy, ktoré zobrazujú, ako sa Zem zohriala v období od 2007 do 2017. Od začiatku priemyselnej revolúcie sa planéta zahriala o jeden stupeň Celzia. Ak sa chceme vyhnúť klimatickej katastrofe, mali by sme túto teplotu udržať pod 1,5 stupňom Celzia.
Take a moment today to remember our biggest #10YearChallenge!
— Rajat Rai Handa (@rajatraihanda) 16. januára 2019
We must act now, change our lifestyles and hold our leaders accountable. We may not get more than another 10 years to do so. #GlobalWarming #ClimateChange pic.twitter.com/MNnNgQ0EX9
Za zmienku určite stoja aj rieky v africkej Ghane, ktoré sa ťažbou zlata abnormálne znečisťujú. Okrem toho sú ohrozené ľadové medvede, ktoré zvyknú na ľadových kryhách loviť korisť, prevažne tulene. Tieto kryhy sa však topia, v dôsledku čoho medvede zažívajú dlhé obdobia hladu. Musia prejsť naozaj veľké vzdialenosti, aby si zaobstarali aspoň minimálnu obživu.
Our continual survival and that of our kids lies on us to do more in keeping our environment biodiversity wildlife and water bodies safe and secured.#10YearChallenge #SayNoToGalamsey #OurFutureMatters #ProtectNature #SavePlanetEarth pic.twitter.com/ONXiSQLhim
— Ghana Wildlife Society (@ghwildlifesoc) 16. januára 2019
Do roku 2050 sa očakáva až 30-percentný pokles počtu ľadových medveďov, čo je skutočne alarmujúca predpoveď. K ohrozeným druhom patria aj čierne nosorožce či južné biele nosorožce. Predpokladá sa, že južný biely druh nosorožcov vo voľnej prírode už úplne vyhynul, prežili len jedinci v zajatí. Strata biotopu a pytliactvo sú hlavnou príčinou ich vyhynutia.
