HARLEEM - Osudy a príbehy ľudí žijúcich počas druhej svetovej vojny sú vskutku mrazivé. Najnovšie sa hovorí o statočných ženách z Holandska, ktoré ešte ako tínedžerky bojovali za svoju vlasť, odhodlane ju bránili v odboji a napriek tomu sa ocenenia a vďaky dočkali až na sklonku života.
Aj viac ako 70 rokov po ukončení vojny je potrebné pripomínať, akým krutým spôsobom menila životy jednoduchých ľudí. Sestry Freddie (14) a Truus (16) Oversteegenové boli v čase napadnutia Holandska obyčajné dievčatá so svojimi bežnými radosťami a starosťami mladých ľudí v ich veku. Po vstupe Nemcov do ich krajiny sa však ich bezstarostný život úplne zmenil a dennodenne prichádzali do styku s krutovou vojnovou realitou. "Myslím, že obe sestry boli ovplyvnené matkou. Ako komunistka neznášala nacistov a v tomto duchu vychovávala aj svoje deti," hovorí šéf národnej nadácie Hannie Schaftovej Jeroen Pliester. Rodina dokonca u seba ukrývala Židov.
Hoci sestry pôsobili nevinne, ako členky odboja v rodnom meste Harleem toho stihli naozaj veľa, okrem iného lepili plagáty a rozdávali brožúry. "Boli mladé a vyzerali bezbranne. To bola ich obrovská výhoda. To bol zrejme hlavný dôvod, prečo sa šéf odboja obrátil na matku a zašiel s požiadavkami na dievčatá ešte ďalej," hovorí autor knihy Under Fire: Women and World War II. Ellis Jonker. Tínedžerky robili neskôr sabotáže na mostoch a tratiach, sprevádzali židovských utečencov z jedného úkrytu do iného a pracovali v improvizovaných nemocniciach. Dokonca lákali do lesa nemeckých vojakov a holandských udavačov, kde ich neskôr zastrelili. Keby ich vtedy chytili, čakala by ich istá smrť. Napriek tomu nikdy nezaváhali. Do odboja v Holandsku sa zapojilo veľa žien, ale nie dievčat, ako boli tieto. Chodili na bicykloch, pôsobili zraniteľne a milo, a pritom likvidovali Nemcov. Doteraz nie je známe, koľko nacistov sestry zlikvidovali, pretože ony samé o tom nikdy nechceli hovoriť. Neskôr sa k nim pridala ich kamarátka Hannie Schaftová, ktorá ako študentka odmietla podpísať sľub vernosti Nemecku. Práve ona ako jediná vojnu neprežila a zabili ju tesne pred jej koncom v roku 1945.
Sestry Oversteegenové síce vojnu prežili, ale spomienky na ich mladosť ich kvárili celý život a vracali sa ako nočná mora. Truus sa dala na umeleckú dráhu a svoje traumy si ventilovala pri tvorení sôch a písaní. Freddie sa vydala a mala deti. V starobe priznala, že skúsenosti z vojny ju veľmi poznačili a celý život trpela nespavosťou. Nikdy nehovorili o zabíjaní ako o hrdinstve a krajina, za ktorú tak bojovali, im neprejavila žiadnu vďaku iba preto, lebo ich matka bola komunistka. Nakoniec sa však dočkali a v roku 2014 dostali Mobilisatie-Oorlogskruis, čiže kríž vojnovej mobilizácie. Iba dva roky nato zomrela ako prvá Truus a začiatkom septembra, len jeden deň pred svojmi 93. narodeninami, sa za ňou pobrala aj Freddie. Obe sa dožili úctyhodných 92 rokov.
