BANSKÁ BYSTRICA - Dvojčatá Mirko a Milan Veselovci sa zaslúžili o vypuknutie Slovenského národného povstania 29. augusta 1944. Boli iniciátormi obsadenia budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, čím umožnili centrálne koordinovať povstalecké akcie na Slovensku. Bratia sa narodili 23. mája 1903 vo Zvolene, čiže presne pred 115 rokmi.
Obaja boli aj spoluautormi Proklamácie vojenského revolučného vedenia a Proklamácie predsedníctva Ústredného národného výboru. Dostali vojenské vzdelanie a pôsobili ako dôstojníci v československej, resp. slovenskej armáde, podobne ako ich mladší brat Miloš Vesel, ktorý sa narodil 29. januára 1909.
Po vypuknutí povstania sa Milan stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. V septembri bol vedúcim delegácie na štábe 1. ukrajinského frontu a na ukrajinskom štábe partizánskeho hnutia v Kyjeve, ktorá mala zabezpečiť koordináciu povstaleckých akcií so zámermi sovietskeho velenia. Po návrate sa stal posádkovým veliteľom v Banskej Bystrici. Po ústupe povstania do hôr pôsobil v partizánskej skupine Volkova. Od marca 1945 bol príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a zúčastnil sa na oslobodení Slovenska. V roku 1949 ho uväznili a vo vykonštruovanom procese obvinili zo zločinu vyzvedačstva a velezrady a odsúdili. Po odvolaní mu zmenili trest zo 16 rokov na 22. V roku 1955 dostal milosť a o rok neskôr bol právne i občiansky rehabilitovaný. Zomrel 26. septembra 1984 vo Zvolene.
Milanovo dvojča Mirko, presvedčený národovec, sa tiež stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Zároveň bol členom ilegálneho protifašistického hnutia a spolupracovník občianskych odbojových skupín. Bol stúpencom československej exilovej vlády v Londýne. Počas SNP pôsobil ako prednosta politickej správy Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Zúčastnil sa na rokovaniach s čs. exilovou vládou a Edvardom Benešom v Londýne a neskôr v Moskve bol prítomný na rokovaniach exilovej vlády s moskovským byrom KSČ o povojnovom usporiadaní pomerov v ČSR. V roku 1948 emigroval do Nemecka, v roku 1950 ho zbavili vojenskej hodnosti. Vrátená mu bola v roku 1991 in memoriam. V Nemecku neprijal občianstvo a do svojej smrti 6. júna 1966 žil v biednych pomeroch.
Mladší brat dvojčiat Miloš Vesel sa takisto zúčastnil na SNP. Na jeseň 1944 ho odsúdili v neprítomnosti na trest smrti. Napriek tomu, že Nemci za jeho chytenie vypísali vysokú odmenu, podarilo sa mu unikať. Po vojne pôsobil v rôznych funkciách na divíznom veliteľstve delostrelectva v Žiline a Ružomberku. V roku 1949 bol poslaný na čiastočný vojenský dôchodok a v roku 1950 ho z politických dôvodov predčasne prepustili z armády. V roku 1964 ho rehabilitovali. Zomrel 22. júna 1989 v Ružomberku. Hodnosť generálmajor in memoriam mu udelili v roku 1991. Všetci traja bratia boli ocenení početnými vyznamenaniami.
