BRATISLAVA - Menová reforma v bývalej Československej republike (ČSR) sa začala pred 65 rokmi 1. júna 1953. Bola rýchla, trvala iba štyri dni. Nazvali ju aj veľkou peňažnou lúpežou, pretože pripravila o celoživotné úspory obyvateľov bývalého Československa.
Bola to fakticky výmena platidiel, nachádzajúcich sa v obehu od roku 1945 za nové bankovky. Zároveň sa pri nej znehodnotili úspory obyvateľov. Reformou, ktorú vyvolala inflácia, chcel štát odstrániť disproporciu medzi množstvom obeživa a trhovými fondami.
Antonín Zápotocký, vtedajší prezident Československej republiky, ešte dva dni pred začiatkom menovej reformy v legendárnom rozhlasovom prejave ubezpečoval znepokojených občanov, že menová reforma sa neuskutoční. Do platnosti však napokon vstúpila nečakane 1. júna 1953.
Hlavnú nespokojnosť obyvateľstva vyvolalo znehodnotenie peňazí. Rodina si mohla na jedného člena vymeniť maximálne 300 korún československých (Kčs) v pomere 5 ku 1, zvyšok peňazí v hotovosti sa menil v pomere 50 ku 1. Úspory uložené na vkladných knižkách do sumy 50.000 Kčs sa vymieňali v pomere 5 až 25 ku 1. Vklady nad 50.000 Kčs menili v pomere 50 ku 1. Viazané vklady v bankách a štátne cenné papiere sa anulovali. Zrušil sa aj lístkový systém zásobovania a s ním spojený dvojaký trh.
Obyvateľstvo na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) predložilo v hotovosti na výmenu 11,5 miliardy Kčs, za ktoré dostalo 422,103 milióna nových korún, a dve miliardy boli uložené v sporiteľniach. V priemere vymenil slovenský občan 3329 starých korún za 121 nových. Nové papierové platidlá, ktoré sa použili po menovej reforme, vyrobila tlačiareň cenín Goznak Moskva, mince razili v mincovni v Leningrade (dnes Petrohrad).
Reforma spolu so zrušením lístkového systému sa pripravovala od polovice roku 1952. Československej vláde s ňou pomáhala skupina sovietskych špecialistov na čele s námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom. Hoci príprava reformy prebiehala za veľmi prísnych informačných opatrení, na verejnosť prenikli správy o výmene peňazí. Najvyšší čs. predstavitelia však rezolútne popierali akékoľvek informácie o nej.
Menová reforma v roku 1953 znehodnotila veľkú časť peňažných úspor obyvateľstva a znížila aj kúpnu silu obyvateľov. Vyvolalo to nespokojnosť, ktorá vyústila do štrajkov v mnohých mestách. Menová reforma vyostrila problémy aj v Jednotných roľníckych družstvách (JRD), čím prispela k nepokojom aj na dedinách. Mnoho z nich sa v lete toho roku rozpadlo.
