PRAHA - Príbeh Jiřího Bradyho a jeho mladšej sestry Hany by asi zostal zabudnutý medzi mnohými inými vojnovými osudmi. Tento rodák zo židovskej rodiny z Nového Mesta na Morave však inšpiroval tisíce detí po celom svete vďaka knihe Hanin kufrík a vzdelávaciemu programu v školách. V Česku tiež vzbudila v roku 2016 pozornosť kontroverzia okolo štátneho vyznamenania pre Bradyho, ktorý dnes oslavuje 90. narodeniny.
V roku 1941 bola Bradyho mama deportovaná do koncentračného tábora v Ravensbrücku, o niekoľko mesiacov ju nasledoval aj jeho otec. Ten zahynul v júli 1942 vo vyhladzovacom tábore v Osvienčime. Jiřího a jeho o tri roky mladšiu sestru Hanu si k sebe vzal strýko Ludvík (katolík), v máji 1942 ale dostali predvolanie do transportu. "Býval som v Terezíne v jednej miestnosti s chlapcami v mojom veku. Moj kamarát Petr Ginz sa rozhodol, že budeme vydávať časopis Vedem. Tiež som tam prispieval, ale čoskoro sa naskytla šanca, že som šiel do práce, tak už som nemal toľko času," spomína.
Po dvoch rokoch v terezínskom gete musel nastúpiť do transportu smer Osvienčim. "Vôbec som netušil, čo je s mojou mladšou sestrou. Až po vojne som sa dozvedel, že odišla pár týždňov po mne, v Osvienčime ju poslali rovno do plynu," doplnil Brady, ktorý mal šťastie v nešťastí. V tábore smrti sa dostal do skupiny ľudí, ktorí šli na prácu do pobočného tábora Gliwice, odtiaľ ďalej do bývalého zajateckého tábora Blechhammer. V januári 1945 sa mu podarilo počas pochodu smrti utiecť. Zostal na ceste až do mája toho roku, keď sa dostal k príbuzným v Novom Meste nad Morave, od ktorých sa dozvedel, že jeho rodičia zahynuli.
Brady vyštudoval obchodnú akadémiu a v roku 1949 emigroval. Od roku 1951 žije v Kanade. Tu založil úspešnú inštalatérsku firmu a vypracoval sa na váženého podnikateľa. Oženil sa a narodili sa mu traja synovia a dcéra. Žije v Toronte. Významne sa angažoval v pomoci svojim krajanom - emigrantom. Celý život prednášal na celom svete a vydával svedectvá o nemeckej ohavnosti počas druhej svetovej vojny a hrôzach holokaustu. Po páde komunistického režimu v Československu zorganizoval zbierku na tlačiareň pre Lidové noviny.
Jiří sa angažuje v projekte Hanin kufrík, ktorý býva porovnávaný s príbehom Anny Frankovej. V roku 1999 bol do múzea holokaustu v Tokiu prevezený z Osvienčimu kufrík Hany Bradyovej. Riaditeľka múzea Fumiko Išiokaová začala pátrať po jeho histórii, zistila, komu patril, spojila sa s Bradym, na ktorého zohnala adresu pomocou terezínskeho pamätníka a pražského Židovského múzea. Na základe pátrania vznikla v Japonsku v roku 2001 putovná výstava o životnom príbehu Hany. Následne vyšla aj kniha Karen Levineovej Hanin kufrík.
Brady obdržal množstvo vyznamenaní, napríklad v Kanade najvyššie civilné vyznamenanie ontárijskej provincie Order of Ontario a v Nemecku Spolkový kríž za celoživotné úsilie týkajúce sa obrany ľudských práv a slobôd.
