NEW YORK - Benjamin Levin mal len 14 rokov, keď nacisti v júli 1941 obsadili litovský Vilnius a on spolu s rodinou skončil v gete. Teraz má 90 rokov a je posledným žijúcim členom židovskej skupiny s názvom Pomstitelia, ktorá bojovala s nacistickou okupáciu zo skrytých bunkrov v lese. "Nechceme už o tom hovoriť, ale je to stále v nás. Vo chvíli, keď o tom začnem premýšľať, prichádzajú stále ďalšie a ďalšie spomienky," povedal pre denník The New York Post.
Posledný svedok opísal smrť Hitlera: Unikátne FOTO, neskutočné slová o diktátorovi
Benjamin Levin priznal, že mal celkom divoké detstvo. Fajčiť začal už v ôsmich rokoch a rád behal po uliciach Vilniusu s ďalšími chuligánmi. Jeho otec Chaim vlastnil prosperujúci obchod a miloval nemeckú kultúru. "Bol veľkým zástancom všetkého nemeckého. Myslel si, že sa to všetko preženie," uviedol Benjamin. Keď však rodina počula strašidelné zvesti, ktoré sa začali šíriť, odišla radšej do úkrytu a unikla počiatočným masakrám, ktoré sa v meste udiali. Neskôr však skončila spolu s ostatnými Židmi v gete.
Benjaminova mladosť a pouličná chytrosť mu pomáhali prekĺznuť vojakom. Dostával sa von a dovnútra geta, čím pomáhal partizánom v lese udržiavať kontakt s komunitou. Nacistické zásahy boli časté, dochádzalo k prekvapivým deportáciám najmä počas židovských sviatkov, čo demoralizovalo preživšiu populáciu. Pri jednom takomto záťahu sa musel Benjamin ukrývať so skupinou ostatných a hrozilo, že ich prezradí plač bábätka. Vtedy však otec schmatol kabát a rýchlo prikryl svojmu dieťatku tvár.
"Videl som veľa vecí. Videl som ako sa z nóbl ľudí stávajú zvieratá. Aj ako veľmi prostí ľudia robia ušľachtilé činy. Moja matka ma varovala, že to najhoršie môže byť ešte len pred nami," spomína si Benjamin. Keď mal jeho starší brat Shmuel 18 rokov, naškriabal peniaze na nákup zbrane a streliva, čo bolo podmienkou pre vstup do skupiny Pomstiteľov. Na jeseň 1943 sa k nemu rozhodol pripojiť aj Benjamin a vykĺzol von z mesta, ale v lesoch zistil, že jeho brat zomrel iba deň predtým počas misie.
To, že bol malý a mrštný, mu zabezpečilo účasť na sabotážach partizánov zameraných na koľaje a mosty. Chceli spomaliť pohyb nemeckých vojsk a zastaviť dopravu Židov do koncentračných táborov. Život v lesoch bol drsný. Živili sa lesnými plodmi či hubami a vodu mali z malého jazierka. Benjamin spomína, že pri jednom prepadnutí ho takmer zasiahol "hurikán striel", ktoré mu prefrčali nad hlavou. Pravdepodobne sa mu vyhli iba vďaka tomu, že bol taký nízky.
Nepamätá si, koľko nacistov zabil alebo zranil. Parizáni pomáhali sovietskej armáde oslobodiť mesto v lete roku 1944. Nacistickí kolaboranti boli obkľúčení a na mieste zastrelení. O vykonaní popravy sa nediskutovalo. Bola to bežná vec. Levinovi rodičia vojnu neprežili. On sám po vojne emigroval do Izraela, kde sa stretol so svojou budúcou manželkou Sarou. Spolu s dvomi deťmi sa presťahovali na Long Insland v New Yorku v roku 1967. Jeho žena zomrela pred mesiacom.
Benjamin Levin používal toľko falošných dokladov totožnosti počas vojny, že zabudol dátum svojich skutočných narodenín. Jeho rodina mu ich vybrala počas židovského sviatku. Levin tak oslávil 90 rokov v prvý deň Pesachu.
