PRAHA - Cisár František Jozef I. vládol Rakúsku a neskôr Rakúsku-Uhorsku od svojich 18-tich do smrti v 86-ich rokoch. Počas jeho panovania sa vo vtedy druhom najväčšom štáte Európy (po Rusku) zvýšila populácia o najmenej 17 miliónov (z 36 na 53), mnohonárodnostný štát, za prvej republiky posmešne nazývaný "žalár národov", bol vtedy okrem iného po USA, Nemecku a Británii štvrtou najväčšou strojárskou veľmocou sveta. František Jozef I. preberal trón v roku 1848 ako absolutistický cisár, neskôr nastúpil cestu kompromisu. Zomrel ako konštitučný monarcha pred 100 rokmi, 21. novembra 1916, kedy už dva roky zúril oheň tragickej prvej svetovej vojny, ktorý znamenal koniec pre jeho ríšu.
Mečiar pobúril slovami o zásluhách pre Slovensko: TOP tri osobnosti dejín, ktoré ho prekonali
František Jozef I. je so 67 rokmi a 355 dňami na tróne najdlhšie vládnucim rakúskym cisárom a tretím najdlhšie vládnucim monarchom v histórii európskych štátov po francúzskom kráľovi Ľudovítovi XIV., alias kráľovi Slnko, ktorý bol pri moci 72 rokov (1643-1715), a lichtenštajnskom kniežati Johannovi II., ktorý skonal po 70 rokoch vlády v roku 1929 na moravskom zámku Valtice. Najdlhšie na svete (vyše 82 rokov) údajne vládol svazijský kráľ Sobhuza II. (V rokoch 1899-1982).
František Jozef I., ktorý sa preslávil nesmiernou pracovitosťou a obliekal sa takmer výhradne do uniformy, sa sám označoval za "posledného európskeho monarchu starej školy". Zmeny niesol ťažko, ale nakoniec sa im nebránil. Pracoval často až 17 hodín denne, vstával veľmi skoro. Okrem práce s veľkou radosťou obchádzal každoročne armádne manévre a pravidelne sa zúčastňoval lovov - celkom údajne skolil okolo 55-tisíc zvierat. Hovoril plynule po nemecky, francúzsky a taliansky a tiež obstojne maďarsky a česky.
František Jozef Karol Habsburský sa narodil vo Viedni 18. augusta 1830 ako syn bavorskej princeznej arcivojvodkyne Žofie a arcivojvodu Františka Karola. Prezývku "soľný princ" si vyslúžil vďaka tomu, že krátko pred počatím navštívila jeho matka soľné kúpele. Prvých 18 rokov strávil výučbou a tréningom dvorských zručností. Rakúsky trón prevzal v decembri 1848 v Olomouci z rúk svojho strýka Ferdinanda I. Dobrotivého.
Prvé roky jeho vlády sa do histórie zapísali ako "Bachov absolutizmus", podľa vtedajšieho ministra vnútra. Cisár po revolučnom roku 1848 napríklad rozpustil kroměřížsky snem, ktorý mal dať ríši prvýkrát ústavu, a maďarské povstanie utopil s pomocou ruských vojsk pri povestnom Világoši v krvi.
V zahraničnej politike dostal cisár Rakúsko v 50. rokoch do medzinárodnej izolácie, keď v Krymskej vojne odmietol pomoc ruskému cárovi a potom tiež prehral v čele armády bitku pri Solferine v roku 1859, čo znamenalo stratu rakúskej Lombardie a rozhodujúci krok k zjednoteniu Talianska.
Potom začali tuhú cenzúru a potláčanie rôznych práv postupne nahrádzať umiernené reformy vrátane priemyselnej modernizácie krajiny a reformy štátnej správy. V roku 1860 otvoril cestu k premene Rakúska v konštitučnú monarchiu, aj keď pod tlakom narastajúcich nacionalistických tendencií.
Po prehratej vojne s Pruskom v roku 1866 a konečnej strate severotalianskych dŕžav prinútila odbojná maďarská politika cisára k rozdeleniu monarchie na dva rovnocenné štátne útvary spojené iba osobou panovníka (rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867). Rakúsko tým tiež rezignovalo na snahy stať sa vedúcim štátom nemecky hovoriaceho sveta, vznik dualistickej monarchie ale znamenalo sklamanie pre Slovanov, ktorí sa snažili presadiť trialistické riešenie.
K jeho obľube prispel v druhej polovici jeho vlády možno aj súcit. V súkromí ho totiž stíhal rad pohrôm. V roku 1867 bol v Mexiku republikánmi popravený jeho brat Maximilián, ktorý sa o tri roky skôr stal mexickým cisárom, v roku 1889 cisárov jediný syn Rudolf spáchal so svojou milenkou samovraždu a o deväť rokov neskôr bola talianskym anarchistom zavraždená jeho manželka cisárovná Sissi.
Relatívne pokojné roky na prelome storočia (cisár napríklad podpísal aj zákon o všeobecnom hlasovacom práve) aj éru ekonomickej stability definitívne ukončili v júni 1914 výstrely v Sarajeve a Rakúsko-Uhorsko po rokoch mieru opäť vstúpilo do vojny. Jej konca a rozpadu monarchie sa František Jozef I. nedožil, zomrel 21. novembra 1916. Na trón potom nastúpil Karol I.
František Jozef I. bol od roku 1854 ženatý so svojou o osem rokov mladšou sesternicou Alžbetou Bavorskou, s ktorou mal okrem syna aj tri dcéry. Manželstvo sa ale veľmi nevydarilo, spočiatku do neho veľmi zasahovala jeho matka, ktorá prevzala aj výchovu detí. Sissi, považovaná za najkrajšiu panovníčku svojej doby, z nepriateľskej atmosféry dvora utekala k cestovaniu a František k svojej práci a neskôr aj k herečke viedenského Burgtheatru Kataríne Schrattovej.
