BRATISLAVA - Pred pár dňami si po dlhom čase mohla verejnosť prečítať slová Vladimíra Mečiara. Ten sa vyjadril a zhrnul svoje celoživotné politické pôsobenie. Mnohým sa pozastavil rozum, iným dvihol tlak. On je vraj osoba, ktorá spravila najviac pre Slovensko? Pán Mečiar by si mal podľa odborníkov aj verejnosti naštudovať dejiny a prehodnotiť váhu svojich slov.
"Pozrite sa, som Slovák, ktorý toho od 4. storočia pre Slovensko spravil najviac. Ale mňa uznanie nezaujíma. Je dôležité, aby si vnúčatá vážili svojho deda, ostatní nech si myslia, čo chcú. Za Mečiara sme išli najrýchlejším tempom a mali sme republiku v najlepšom stave zo všetkých stredoeurópskych štátov." Tak toto sú presne tie slová Vladimíra Mečiara, ktorými sa hrdí na verejnosti.
Po činoch, ktoré má niekdajší najmocnejší slovenský politik na zozname, a nemáme na mysli tie, ktoré on spomína vo svojej reči, by sa skôr mal zamyslieť nad tým, či v jeho prípade neplatí staré dobré „mlčať je niekedy zlato.“
Vybrali sme tri skutočné osobnosti Slovenska a tri osobnosti, za ktoré sa naša krajina môže hanbiť. Kam by sa pán Mečiar mal skutočne zaradiť?
Alexander Dubček (1921-1992)
Slovenský politik a predstaviteľ politického reformného prúdu v 60. rokoch minulého storočia. Dôležité a veľké kroky v jeho živote.
- Od januára 1968 – predseda KSČ a hlavný predstaviteľ tzv. Pražskej jari
- V auguste 1968 bol po invázii vojsk do ČSSR Dubček postupne stiahnutý zo všetkých funkcií
- V roku 1970 vylúčený zo strany
- V novembri 1989 sa aktívne zapojil do Nežnej revolúcie
- V decembri 1989 sa stal poslancom Snemovne národov a predsedom Federálneho zhromaždenia
- 7. novembra 1992, po ťažkej automobilovej nehode zomrel
(Zdroj: TASR)
Milan Rastislav Štefánik (1880-1919)
Slovenský politik, astronóm, vojenský letec, jeden zo zakladateľov Československa. Narodil sa ako šieste z dvanástich detí do rodiny evanjelického farára. Vyštudoval stavebné inžinierstvo v Prahe. Francúzske občianstvo ale srdcom Slovák. Osobnosť, ktorá vo svojom živote dosiahla naozajstné úspechy.
- V rokoch 1900 – 1904 študoval astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity
- V roku 1904 odišiel do Paríža, kde pokračoval vo vedeckej činnosti. Zúčastnil sa výstupu na Mont Blanc sa účasti svojho profesora Jula Janssenona
- Neskôr položil základy hvezdárne na Tahiti. Získal mnoho ocenení vo vedeckej oblasti
- V roku 1914 získal od francúzskej vlády Rad Rytiera Čestnej légie za vedecké a diplomatické úspechy
- Počas prvej svetovej vojny bojoval vo francúzskom letectve
- Angažoval sa v česko-slovenskom národnom odboji
- Vo februári 1916 založil v Paríži Národnú radu československú, ktorej predsedom sa stal T. G. Masaryk
- 4. mája 1919 pri návrate do vlasti havarovalo jeho lietadlo pri pristávaní v Ivanke pri Dunaji
(Zdroj: TASR)
Ľudovít Štúr (1815-1856)
Slovenský politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia. Jedna z najväčších osobností slovenského národa do dnes.
- Od roku 1829 študoval na bratislavskom evanjelickom lýceu
- Od roku 1838 v Nemecku na univerzite v Halle
- V roku 1843 prijal po dohode s Hurbanom a Hodžom stredoslovenské nárečie
- Pripravil dva obranné spisy v nemčine. V roku 1843 vyšiel v Lipsku prvý a v roku vyšiel v roku 1845 vo Viedni
- 1846 „Nárečja slovenskuo a potreba písanja v tomto nárečí“ a „Náuka reči slovenskej“ názov kníh, ktoré vysvetľovali ucelený systém Štúrovej novej slovenčiny a zdôvodnenie jazykovej reformy
- Od roku 1845 vydával v Bratislave „Slovenskje národnje novini“
- 30. októbra 1847 bol vyslaný za poslanca do uhorského snemu. Vo svojich prejavoch hájil záujmy slovenského národa proti maďarizácii
- V marci 1848 sa svojho mandátu vzdal. Spravil tak po tom, ako zistil, že maďarská väčšina poslancov znemožňovala snahu na obranu slovenského národa
- V máji 1848 bol účastníkom porady slovenských národovcov, na ktorej sa zostavili „Žiadosti slovenského národa“
- V júni 1848 kritizoval austroslavistické postoje českých liberálov
- 16. septembra 1848 stál spolu s Hurbanom a Hodžom na čele Slovenskej národnej rady
- 19. septembra 1848 vypovedal v mene SNR poslušnosť uhorskej vláde
- Ešte pred smrťou dokončil Štúr svoje dielo „Slovanstvo a svet budúcnosti“
- 12. januára 1856 Ľ. Štúr zomrel
(Zdroj: TASR)
Mečiar po rokoch prehovoril: Slová, ktoré vás postavia zo stoličky! Som ten, čo spravil najviac
Jozef Tiso (1887-1947)
Vyštudoval teológiu a stal sa kňazom. Počas života sa vyšplhal až na vrchol, keď sa stal prezidentom Slovenského štátu. Navždy sa ako osoba zapísal do myslí ľudí v spojitosti s druhou svetovou vojnou. Vtedy sa Tiso pohyboval v najvyšších politických kruhoch. Aj keď nebol významnou osobou na európskej vojnovej scéne, vo vtedajšom Slovenskom štáte zohrával dôležitú úlohu. Kňaz či prezident, jedno je isté - podľa mnohých má na rukách krv mnohých nevinných. Po vojne bol odsúdený za vlastizradu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a následne popravený.
Alžbeta Bátoriová (1560-1614)
Prezývaná aj Čachtická pani. Bola uhorskou grófkou a naháňala strach snáď každému. Považovaná za najznámejšiu vrahyňu slovenských a maďarských dejín. Legendy spájané s jej životom sú rôzne. Kúpele v krvi slúžok. Drastické týranie a vraždenie dievčat. Za svoje činy bola v roku 1610 daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti.
Vasil Biľak (1917-2014)
Bývalý slovenský komunistický politik rusínskeho pôvodu. Zastupoval postupne viacero funkcií ako člen Komunistickej strany Slovenska aj Komunistickej strany Československa. Bol podporovateľom sovietskej intervencie a podieľal sa na likvidácii obrodného procesu tzv. Pražskej jari. Bol jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu vojsk Varšavskej zmluvy. V auguste roku 1968 vynaložil snahu zostaviť zradcovskú vládu s Aloisom Indrom, čo sa mu nepodarilo. Bol neostalinistickým dogmatikom a hlavným exponentom brežnevovského vedenia v KSČ. Nikdy nebol za svoje skutky odsúdený ani potrestaný.
Vladimír Mečiar (1942)
Bývalý slovenský politik. Predsedom vlády samostatného Slovenska bol dvakrát. Bol jediným predsedom politickej strany ĽS – HZDS od jej vzniku v roku 1991 do septembra 2013. Jeho strana v parlamentných volbách v roku 2012 zažila obrovský prepad, keď nezískala ani 1% hlasov. Obdobie jeho vládnutia je spájané s viacerými politickými i ekonomickými kauzami, ktoré otriasli Slovenskom po novembri 1989.
Meno Vladimíra Mečiara sa spája s mnohými doteraz nevyriešenými prípadmi. Jedným z nich je únos syna slovenského prezidenta Michala Kováča ml. do rakúskeho Hainburgu v roku 1995. Ďalším záhadným skutkom, ktorý sa odohral, bola smrť spojky korunného svedka únosu Kováča ml. Róberta Remiáša. Páchateľ v roku 1998 dostal od Mečiara amnestiu. Mečiarove amnestie udelené v roku 1998 znemožnili vyšetrenia a objasnenia viacerých vtedajších prípadov. Počas jeho vlády došlo aj k protiústavnému odvolaniu poslanca Františka Gauliedera a zmareniu referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta. Slovensko sa za vlády Mečiara dostalo do medzinárodnej izolácie. “Lukašenko na Dunaji,” tak bol označovaný Mečiar západanými médiami.
Vladimír Mečiar sa spolu s Václavom Klausom pričinili o rozdelenie ČSFR na dva samostatné štáty. Predchádzalo tomu niekoľko rokovaní, za prítomnosti niekoľkočlennej delegácie. Dňa 26. Augusta 1992 sa predstavitelia oboch strán Mečiar za HZDS a Klaus za ODS nakoniec dohodli na harmonograme rozdelenia ČSFR, ktoré sa malo definitívne ukončiť 31. decembra 1992. Rokovanie prebiehalo vo svetoznámej funkcionalistickej brnianskej vile Tugendhat. 31. decembra 1992 o 24. hodine zanikla oficiálne Česká a Slovenská Federatívna Republika.
Vyjadrenie odborníkov
Politológ Tomáš Jahelka sa k téme Vladimír Mečiar a jeho silné tvrdenia o svojej osobonosti vyjadril nasledovne: "Nerozumiem, prečo Mečiar hovorí o období od 4. storočia. V tomto období bolo územie Slovenska osídlené germánskymi kmeňmi Kvádov a nachádzalo sa v tesnom susedstve Rímskej ríše."
Uznal, že sa meno Vladimír Mečiar nedá vymazať z našej histórie a aj to, že sa zaslúžil o rozpad ČSFR a vznik samostatného Slovenska. "Mečiara, tak ako iné osoby, nie je možné vymazať zo slovenskej histórie. Rozpad ČSFR a vznik dvoch samostatných štátov Čechov a Slovákov bolo v prvom rade dielom Klausa a Mečiara. Mečiar je rozhodujúcou postavou, ktorá stála za vznikom súčasnej Slovenskej republiky a v tomto zmysle sa dá povedať, že bol najväčším Slovákom."
Vysvetlil aj to, že v rokoch 1939 až 1945 bol Slovenský štát v prvom rade Hitlerovým dielom. "Bábkový režim," tak ho nazval. Preto podľa jeho slov počas tohto obdobia nemôžeme hovoriť o žiadnej osobnosti, ktorá by reálne stála za vznikom samostatného štátu Slovákov. "Išlo o tragické obdobie našich dejín a odsúdeniahodný klérofašistický režim," doplnil.
Pri otázke porovnania Mečiara s pozitívnymi či negatívnymi osobnosťami slovenského národa odpovedal jasne: "Iná vec je, ak posudzujeme charakterové vlastnosti Mečiara a jeho politickú činnosť. V tom sa zaraďuje medzi negatívne postavy slovenských dejín a v tomto zmysle je nehoráznosť, ak sa porovnáva s najväčšími osobnosťami našej histórie."
Historička Katarína Zavacká sa k tejto téme vyjadril veľmi krátko a jasne: "K tomu sa dá povedať len toľko. Čo sa dedovi chcelo, to sa dedovi snilo."
