PRAHA - Pred 235 rokmi, 1. novembra 1781, vydal rakúsky cisár Jozef II. patent o zrušení tuhého poddanstva (človečenstva, nepresne nevoľníctva) v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Patent sa ale týkal predovšetkým obmedzenia slobody pohybu, práca, dávky a peňažné platy zostali zachované. Samotná inštitúcia poddanstva zanikla až v roku 1848.
Poddaní získali v roku 1781 hlavne právo uzatvárať manželstvo bez dovolenia feudálneho pána, právo slobodne opúšťať panstvo a hľadať si zamestnanie podľa ľubovôle, možnosť posielať svoje deti na štúdiá a na remeslá. Poddaní už taktiež nemali od tejto chvíle povinnosť odoberať panské pivo alebo pálenku, mlieť vo vrchnostenskom mlyne či vykonávať dvorskú službu.
Spoločne s patentom bol vydaný ešte jeden dôležitý právny predpis, ktorý upravoval vlastnícke právo poddaných k ich vlastným statkom. Na jeho základe mohli so svojimi statkami nakladať podľa vlastnej vôle, mohli ich zastaviť, vymeniť alebo predať. V Uhorsku bol patent vydaný až 25.8.1785.
Jozef II., ktorý žil v rokoch 1741 až 1790, bol od roku 1765 cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Po smrti Márie Terézie, svojej matky, začal v roku 1780 vládnuť aj Rakúskej monarchii a stal sa uhorským a českým kráľom. Je autorom mnohých reforiem vrátane zrušenia nevoľníctva a tolerantného patentu.
