NEW YORK - Prebudiť sa uprostred noci v hotelovej izbe, v dome priateľov alebo dokonca vo svojej detskej posteli počas návštevy u rodičov, môže byť znepokojujúci zážitok. Zmysly zaplavia vedomie nezvyklého prostredia nasledované záchvevmi paniky a človek sa cíti dezorientovaný. Vnútorný kompas sa chvíľu bezmocne pretáča, než mu dôjde, kde vlastne je, a prečo mu tam nič nepripadá povedomé.
Prekliatie 21. storočia: TÚTO vec rozhodne nepodceňujte, môže mať vážne následky pre zdravie
Nasledujúce ráno sa potom spáč prebudí bez potrebného odpočinku, a stále zo seba striasa hmlu nekvalitného spánku, zatiaľ čo tápavo zháňa prvú rannú kávu. Nasledujúca noc už našťastie býva podstatne ľahšia. To všetko podľa tímu vedcov z americkej Brownovej univerzity patrí do takzvaného "efektu prvej noci", ktorý sa rozhodli preštudovať a výsledky skúmania zverejnili v časopise Current Biology.
S pomocou neurologických zobrazovacích techník vedci zistili, že pri spánku na novom mieste zaspí len polovica mozgu, zatiaľ čo tá druhá zostáva čiastočne hore na akejsi "nočnej hliadke".
Táto funkcia slúži ako "nástroj pre prežitie v neznámom a potenciálne nebezpečnom prostredí", kedy bdelejšia časť mozgu má schopnosť vyburcovať spáča pri akomkoľvek nezvyklom vonkajšom podnete.
Ide o podobný druh "spánku len jednej mozgovej hemisféry", ako majú morské cicavce a niektoré vtáky, vysvetlila spoluautorka štúdie Juka Sasakiová. "Delfíny a veľryby spia len jednou mozgovou hemisférou, zatiaľ čo druhá zostáva hore," dodala. "A naše mozgy môžu mať miniatúrny systém podobný tomu, aký majú delfíny a veľryby."
