PRAHA - Koniec druhej svetovej vojny odzvonil aj Protektorátu Čechy a Morava a na mapy sa opäť vrátila Československá republika. V prvých povojnových voľbách v obnovenom štáte, ktoré sa konali pred 70 rokmi, 26. mája 1946, pomerne prekvapivo vyhrali komunisti. Až do roku 1990 išlo o posledné voľby, ktoré je možné považovať za slobodné. Víťazstvo totiž komunistom otvorilo cestu k prevzatiu moci vo februári 1948 a nastoleniu totalitného zriadenia.
Sovietska invázia do Československa v roku 1968 očami USA: Hĺbková analýza v odtajnených spisoch CIA
Parlamentné voľby sa uskutočnili viac ako rok po oslobodení krajiny. V tom čase už boli položené základy obnoveného štátu, lebo povojnový dočasný parlament počas krátkeho pôsobenia dokázal prijať desiatky dôležitých zákonov. V roku 1946 sa volilo do Ústavodarného národného zhromaždenia, ale výsledky v jednotlivých okresoch a obciach zároveň určili pomer zastúpenia v národných výboroch, ktoré nahradili doterajšie obecné zastupiteľstvá.
Národné zhromaždenie bolo jednokomorové s 300 poslancami, volilo sa do neho pomerným systémom. Veková hranica aktívneho volebného práva sa znížila na 18 rokov a poslancom sa mohol stať každý volič starší ako 21 rokov. Aktívne aj pasívne volebné právo bolo národnostne obmedzené - volieb sa mohli zúčastniť len "občania Československej republiky českej, slovenskej alebo iné slovanské národnosti". Občania nemeckej a maďarskej národnosti voliť nemohli. Volebné právo bolo povinné, k voľbám ale nemuseli napríklad ľudia starší ako 70 rokov.
Voľby sa konali v 28 volebných krajoch a boli použité prísne viazané kandidátne listiny, čo znamenalo, že volič nemohol použiť žiadne preferenčné hlasy a ani inak upravovať poradie kandidátov. Bolo ale možné odovzdať prázdny (takzvaný biely) volebný lístok, ako prejav nesúhlasu s podobou kandidátky.
Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich výsledok volieb bolo vytvorenie Národného frontu Čechov a Slovákov (NF), ktorý vznikol pred koncom vojny v roku 1945 ako zväzok protifašistických síl. Zahŕňal povolené politické strany a súčasne rozhodoval, ktoré ďalšie strany môžu vzniknúť a zapojiť sa do politiky. NF tak bol v politickom systéme povojnového Československa postavený do značnej miery nad parlament; KSČ si z neho vytvorila nástroj totalitarizácie.
V českých krajinách tak mohli pôsobiť len štyri strany: Komunistická strana Československa (KSČ), Československá sociálna demokracia (ČSSD), Československá strana národnosocialistická (SSNKF) a Československá strana ľudová (ČSL). Na Slovensku boli pôvodne strany dve - Komunistická strana Slovenska (KSS) a Demokratická strana (DS), v roku 1946 sa k nim pripojili Strana práce (SP) a Strana slobody (SSL).
Atmosféra povojnových rokov bola v Československu na jednej strane poznamenaná negatívnymi spomienkami na doby hospodárskej krízy v 30. rokoch a na strane druhej eufóriou z oslobodenia Červenou armádou a z lákavých myšlienok socializmu. To ovplyvnilo aj výsledky volieb.
Článok v Práci spred 30 rokov: Takto sa prihrievala polievočka o povojnovom snažení komunistov!
V nich teda kandidovalo celkom osem strán. V českých krajinách zvíťazila s prevahou KSČ, keď získala 40,17 percenta hlasov a aj celoštátne bola absolútne najsilnejšou stranou. Na druhom mieste potom skončila SSNKF, tretia ČSL a najhoršie dopadla ČSSD.
Na Slovensku komunisti takú podporu nemali a obsadili druhé miesto za Demokratickou stranou (62 percent), ktorá dokázala pritiahnuť priaznivcov z radov bývalých agrárnikov a hlinkovcov. Zvyšné dve strany získali len nepatrné množstvo voličov. V Národnom zhromaždení tak komunisti obsadili dohromady 114 kresiel z 300.
Nová vláda, ktorej premiérom sa stal predseda KSČ Klement Gottwald, vzápätí presadila v parlamente vládny program, ktorý obsahoval hlavné predvolebné požiadavky komunistov. Patrilo k nim okrem iného ďalšie znárodňovanie. Začala tak ani nie dvojročná cesta k definitívnemu uchopeniu moci komunistickou stranou v Československu.
