LONDÝN/PRAHA - Karel Köcher (81) bol takmer štvrť storočie agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), vyše 20 rokov žil v USA a viac ako 12 rokov pôsobil vo vnútri americkej tajnej služby CIA, odkiaľ odovzdával informácie ako Prahe, tak sovietskej KGB. Jeho kariéra skončila zatknutím, väznením a 11. februára 1986 ho spolu s manželkou Hanou a tromi ďalšími agentmi vymenili na berlínskom Glienickom moste za sovietskeho disidenta Anatolija Ščaranského a ďalších šesť osôb. O jeho búrlivom živote sa s ním pre britský denník Guardian rozprával novinár Benjamin Cunningham.
Historický okamih pre Československo: O dva roky bolo po všetkom, prišiel koniec slobody
Dnes žije Karel Köcher spolu so svojou manželku Hanou v dedine pri Prahe, každé ráno cvičí v neďalekom lese, kupuje si oblečenie z americkej zásielkovej spoločnosti a pri návšteve ponúka kávu a niekedy aj makový koláč. Vyzerá ako váš dedko, teda za predpokladu, že váš starý otec dokáže poraziť test na detektore lži, hovorí piatimi jazykmi, strávil v 70-tych rokoch kopec času na oboch stranách znepriatelenej barikády a vďaka dôvtipu ho nezničila KGB ani CIA, napísal Cunningham o sérií rozhovorov s bývalým československým agentom.
Detstvo a vstup do ŠtB
Karel Köcher sa narodil v roku 1934 v Bratislave. Jeho matka Irena bola slovenská Židovka, otec Čech narodený vo Viedni. Rodina sa presťahovala do Prahy, keď mal štyri roky. Jeho otec bol zarytý anglofil, a preto mali doma množstvo anglicky písaných kníh, no časy tejto orientácii začali nepriať. Vo februári 1948 sa moci v krajine chopili komunisti. "Neexistoval prakticky žiadny odpor. Do konca roka 1950 bol koniec, každého odstránili a mali všade špehov," uviedol Köcher.
V roku 1949 tínedžera oslovila mladá stalinistka, ktorá hľadala niekoho, kto by špehoval ostatné deti. "Povedal som jej, nech sa dá vypchať," dodal Köcher, ktorého si tak už v 15 rokoch začala všímať ŠtB. Podľa súboru z archívov Štátnej bezpečnosti bol dokonca súčasťou protištátnej skupiny, ktorá chcela získať podporu amerického veľvyslanectva a mal niekoľko opletačiek so zákonom.
Mladý Čech so slovenskými koreňmi potom študoval fyziku a matematiku na Univerzite Karlovej, rovnako ako film na pražskej Akadémii múzických umení. V roku 1958 ho podmienečne odsúdili za urážku verejného činiteľa, pretože sa bozkával s dievčaťom, hoci obďaleč stál policajt. Po dokončení štúdia pracoval na rôznych pozíciách: vysokoškolský učiteľ, reportér štátnej televízie, autor komédií pre rozhlas, ale ŠtB ho mala stále v hľadáčiku. "Sledovali ma a zničili každý môj kariérny postup," povedal Köcher. Keď v roku 1961 získal prácu pre UNESCO so sídlom v Kamerune, československá vláda mu odmietla vydať pas, pretože nemohla nechať "politicky nebezpečného občana cestovať do zahraničia".
Keď už prenasledovanie a prekážky dosiahli vrchol, rozhodol sa Köcher uplatniť inú taktiku. Vychádzal z predpokladu, že ak by mala ŠtB o neho profesionálny záujem, prestala by mu život znepríjemňovať kontrarozviedka a navyše by ho mohli poslať do zahraničia. Jeho priateľ, ktorý už pracoval pre ŠtB, nadriadených upozorňoval na jeho jazykové znalosti a táto lesť zabrala. Po dvoch rokoch školenia začal pracovať v Prahe so zameraním na západné Nemecko.
Emigrácia do Ameriky
Zmena nastala v roku 1965, kedy dostal telefonát od úradníka ŠtB, ktorý ho pri stretnutí oficiálne požiadal, aby vycestoval do USA. "Spýtal som sa:" Čo tam mám robiť? Povedal: "Máte preniknúť do CIA". Spýtal som sa: "Ako?" Povedal: "To je Vaša vec."... Povedal som okamžite "áno"," spomína na kľúčové okamihy Köcher. Spolu s manželkou sa cez neutrálne Rakúsko dostali do USA, kde vystupovali ako disidenti, ktorí sa snažia uniknúť pred komunizmom.
Jazykové znalosti a štatút prebehlíka mu zabezpečili prácu v Rádiu Slobodná Európa. Na príkaz ŠtB sa mal integrovať do americkej spoločnosti, aby získal prístup k vyšším vrstvám spravodajskej komunity. Počas štúdií na Kolumbijskej univerzite si uvedomil, že preniknúť do CIA by bolo možné. Dobrý študent v elitnej škole mal brány otvorené všade.
V auguste 1968 došlo v Československu k sovietskej invázii, ktorá zničila všetky dovtedajšie nádeje na ukončenie totality a rozvinutie socializmu s ľudskou tvárou. Köcher bol týmto vývojom sklamaný. Správa ŠtB z roku 1969 opisuje jeho prístup k práci ako laxný a uvádza sa v nej poznámka, že nedal nadriadeným ani jeden tip. V roku 1970 a 1971 sa opäť jeho prísun informácií opisuje ako podpriemerný a je kritizovaný za to, že nevyužíva dobré kontakty medzi zamestnancami Rádia Slobodná Európa.
Infiltrovanie do CIA
V novembri 1972 prešiel previerkou pred nástupom do zamestnania v CIA a bol najatý ako prekladateľ a analytik. Zrazu sa o tohto Čechoslováka začali zaujímať aj najvyšší úradníci v Moskve, pretože doteraz sa žiadnemu sovietskemu agentovi nepodarilo to, čo Köcherovi, dostať sa do jadra spravodajského aparátu USA.
Nespokojný s vedením ŠtB, ktoré podľa neho požadovalo nezmyselné informácie, zaslal do Prahy kritickú správu. Nadriadení zdesení takouto neposlušnosťou a nevediac, čo majú robiť, odoslali dokument do Moskvy, kde skončil na stole Jurija Andropova, vtedajšieho šéfa KGB a neskôr sovietskeho premiéra. Namiesto trestu sa mu však dostalo pochvaly a finančnej odmeny v hodnote 40-tisíc dolárov, z ktorých sa však ku Köcherovi dostala iba polovica. No aj tak to stačilo na zariadenie bytu na Manhattane a nové BMW. Týmto činom sa však dostal do "mlynčeka na mäso" medzi ŠtB a KGB.
V nemilosti
V septembri 1976 Köchera povolali do Prahy. Myslel si, že ide o rutinné stretnutie, ale vzhľadom na to, že strávil viac ako desať rokov v zahraničí, ho KGB aj ŠtB upodozrievalo, že sa možno pridal na americkú stranu. Uprostred odľahlých kopcov, 30 km juhovýchodne od Prahy, v trojpodlažnej vile ŠtB v obci Čtyřkoly, ho sedem dní vypočúvali. Hlavným vyšetrovateľom bol Oleg Kalugin, najmladší generál KGB v histórii, vedúci sovietskej zahraničnej kontrarozviedky.
"Snažili sa ma zlomiť," povedal Köcher. "Snažili sa mi nariadiť, aby som sa objavil na tlačovej konferencii a obvinil Havla a jeho blízkych, že sú platení Američanmi. Povedal som: "Ser..m na vás, nespravím to". Menej farbisto o tejto skutočnosti vypovedá aj spis ŠtB, v ktorom sa uvádza, že úradníci nariadili Köcherovi, aby vystúpil v Českej televízii a verejne zdiskreditoval prácu CIA v rozvojovom svete, čo agent odmietol. Podľa ŠtB Kalugin "správne dospel k záveru," že "nemožno vylúčiť, že [Köcher] spolupracuje s CIA".
Hoci Köcher pripúšťa, že nad tým uvažoval, nikdy neprešiel na americkú stranu. ŠtB mu po výsluchu nariadilo, aby opustil CIA, inak bude čeliť "fyzickej likvidácii" a bol pridaný do zoznamu "nežiaducich osôb". Čechom povedal, že sa chce usadiť a kúpiť si dom v Rakúsku, ale namiesto toho sa vrátil späť do New Yorku. Darmo si však myslel, že by mohol odteraz pokojne žiť za Veľkou mlákou.
Nevydarený návrat na scénu
V roku 1982 sa stretol s agentom Janom Filom (kódové označenie Šturma), ktorý mu vysvetlil, že ŠtB má znovu záujem o jeho služby. "Ospravedlnil sa v mene českých spravodajských služieb a požiadal ma, aby som sa vrátil," uviedol Köcher. V tom čase Sovietov vystrašila nová rétorika z Washingtonu, ktorá prišla od Ronalda Reagana a jeho ľudí a ZSSR verilo, že sa skutočne pripravuje prekvapivý útok.
Köcher sa tak pustil opäť do práce špióna, stretával sa so starými známymi a jeho manželka Hana, hoci nebola oficiálnou agentkou, mu pomáhala odovzdávať správy v balíčkoch žuvačiek či cigariet. V roku 1982 sa ale FBI dozvedela, že pracuje pre československú rozviedku, a začala manželov odpočúvať. V novembri 1984 ich zatkla. Köcher strávil rok vo väzení a odsúdili ho na doživotie. Našťastie neskorší šéf KGB Vladimir Krjučkov a aj americká strana súhlasili, aby boli, on aj jeho manželka, vymenení za sovietskeho matematika a disidenta židovského pôvodu Anatolija Ščaranského.
K výmene došlo vo februári 1986 na preslávenom berlínskom "moste špiónov". Celkovo bolo vtedy vymenených deväť osôb. Západným smerom putoval Ščaranský a občania NDR Wolf-Georg Frohn a Dietrich Nistroy a tiež Čech Jaroslav Javorský, syn tenistu Jiřího Javorského. Sovietsky zväz získal okrem manželov Köcherovcov aj ruského občana Jevgenija Semljakova, Poliaka Jerzyho Kaczmarka a Nemca Detlefa Scharfenortha. Po výmene Köcherovcov zbavili občianstva USA.
Zostal žiť v Česku
Kto Köchera prezradil, nie je doteraz presne známe. Najprv padla vina na Kalugina, teraz sa zdá, že mačkou medzi holubmi bol český agent Fila, ktorý sa vyparil po zamatovej revolúcii v roku 1989 a pravdepodobne žije s novou identitou v USA. V spleti možných dvojitých agentov je však ťažké si túto teóriu overiť.
Köcher v Československu pracoval najprv na ministerstve vnútra a potom do roku 1990 v prognostickom ústave ČSAV. Po nežnej revolúcii jeho verejné pôsobenie skončilo. Pokým v USA si žil na vysokej nohe, v malej českej dedine je obklopený stohmi vedeckých zväzkov. Zmysel pre iróniu ho však neopúšťa. "Svet je naozaj v pr..li a spravodajské služby majú na tom veľký podiel," dodal.
