BRATISLAVA/WASHINGTON - Správa americkej spravodajskej služby CIA, ktorá patrila donedávna medzi prísne tajné, analyzuje, prečo stratil Sovietsky zväz politickú kontrolu v Československu a ako došlo k jej obnoveniu v priebehu rokov 1968 a 1969. Sovieti pri svojom socialistickom bratovi uplatnili všetok arzenál svojich zbraní. Vedenie bolo síce mylné vo svojich taktikách, ale isté v cieľoch a nepoľavujúcej snahe o ich dosiahnutie. Moskva za zrazenie Prahy na kolená zaplatila politickú cenu, ktorá však bola menšia, akú bola ochotná podstúpiť. Píše sa v úvode dokumentu, zostaveného v januári 1970, pod názvom "Československo: Problém sovietskej nadvlády".
FOTOREPORTÁŽ 21. august 1968: Takto cudzie vojská okupovali ulice Bratislavy!
Odtajnené archívy CIA obsahujú viacero dôkazov, že dianie v socialistickom Československu nebolo pre zainteresované vládnuce špičky v Spojených štátoch žiadnou neznámou. Spravodajské služby vo svojich denných reportoch pravidelne informovali prezidenta o vývoji v krajine, a to najmä s ohľadom na naše úzke väzby na Sovietsky zväz, ich nepriateľa v studenej vojne. Politická scéna sa pre Američanov určite stala zaujímavou najmä po januári 1968, kedy plenárne zasadnutie ÚV KSČ rozhodlo o rozdelení najvyšších funkcií a za prvého tajomníka bol zvolený Alexander Dubček, ktorý vystriedal Antonína Novotného.
Následná demokratizácia spoločnosti, nazývaná aj ako Pražská jar, však bola ukončená 21. augusta 1968 vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Pri invázii obsadila predovšetkým sovietska armáda väčšinu strategických miest. Napriek odporu verejnosti, mnohých politikov a ani za cenu ľudských obetí sa nepodarilo udržať nastolený smer uvoľňovania pomerov a pod tlakom ZSSR boli nútení jeho zástancovia z vysokých funkcií postupne odísť, resp. z nich boli odstránení. O kritickom období od januára 1968 do septembra 1969 pojednáva práve spomínaná analýza CIA, ktorá nielen chronologicky vykresľuje jednotlivé udalosti, ale aj to, ako ku kríze došlo a ako sa Sovietsky zväz silou mocou snažil udržať vplyv nad Československom.
ZSSR a metódy manipulácie moci
Podľa americkej spravodajskej služby mechanizmy kontroly nad východoeurópskymi národmi zahŕňali prítomnosť sovietskych poradcov predovšetkým na ministerstvách vnútra a národnej obrany. Špeciálnu úlohu zohrával veľvyslanec, ktorý ako zástupca sovietskeho politbyra udržoval každodenný kontakt s lídrom strany. Ďalej išlo o výmeny delegácii na všetkých úrovniach a v prípade najvyššieho záujmu, alebo ak by došlo k zlyhaniu iných mechanizmov, sa pristúpi k priamej komunikácii medzi generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) a prvým tajomníkom satelitnej strany. Sovieti vyžadovali možnosť zásahu do hlavných politických rozhodnutí a do menovania najvyšších straníckych a vládnych predstaviteľov. Ak by došlo k akýmkoľvek rušivým akciám zo strany satelitu, Sovieti môžu zintenzívniť politický, ekonomický a vojenský tlak, vrátane vojenskej intervencie.
Tieto mechanizmy však zlyhajú vtedy, ak chýbajú hlavné predpoklady na ich fungovanie, ktorými sú: "Komunistická strana musí mať monopol na moc, sovietska ochota vojensky zasiahnuť musí byť jasná, miestna strana musí byť odcudzená ľudu (izolácia vodcu strany od tlakov obyvateľov, ktorí by mohli oponovať sovietskym prianiam) a miestne vedenie musí byť roztrieštené (Sovieti nechceli podnecovať otvorene frakčný spor, ale mali záujem o vypestovanie náhradníkov a nátlakových skupín reagujúcich na ich návrhy v rámci existujúceho komunistického vedenia)."
Podľa CIA Československo fungovalo dvadsať rokov ako modelový satelit a dokonca aj "Sovieti boli ukolísaní falošným pocitom bezpečia. Avšak stále nebezpečnejšie anomálie začali oslabovať sovietsku nadvládu." Sovieti nemali v krajine umiestnené svoje jednotky, požiadavky na slovenskú autonómiu podrobovali stranu v ČSSR nebývalému stresu, západné a demokratické tradície mali stále svoje miesto a ničomu nenapomáhalo ani nepriateľstvo medzi generálnym tajomníkom ÚV KSSZ Leonidom Brežnevom a prvým tajomníkom ÚV KSČ a zároveň prezidentom Antonínom Novotným, ktorí sa nepohodli kvôli odstráneniu Chruščova z vedúcich funkcií v strane.
V Československu sa začali meniť časy
Výmena informácií a dohľad ZSSR nad Československom fungoval dlhé roky veľmi uspokojivo. Konali sa stretnutia na všetkých úrovniach riadenia. Sovietski poradcovia, ktorých bolo napríklad na ministerstve národnej obrany až 18, dostávali kópie všetkej dôležitej korešpondencie a pomáhali podieľať sa na rozhodnutiach. Na ministerstvách bez rezidentných poradcov sa kópie významných dokumentov odovzdávali ich náprotivkom v Moskve kvôli informáciám a schváleniu. Vládni úradníci, ktorí obchádzali alebo ignorovali takýto proces "koordinácie" boli riešení prostredníctvom straníckych kanálov, v krajnom prípade prišla sťažnosť prvému tajomníkovi ÚV KSČ. V podstate však v systéme riadenia boli nedotknuteľné tri princípy: "Československo nesmie urobiť nič, čo by ohrozilo vládu strany v krajine, jej členstvo v svetovom komunistickom hnutí alebo jej väzby so Sovietskym zväzom."
"Negatívny vývoj" v Československu sa údajne začal po 13. zjazde KSČ v roku 1966, kedy sa do ústredného výboru dostali viaceré liberálne osobnosti. Na nežiadúci vývoj v tom čase upozorňoval najmä sovietsky veľvyslanec v Prahe Stepan Červonenko. Po tom, čo vtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček vystúpil v októbri 1967 ostro proti Novotnému, vyhlásil Červonenko poplach a Novotný požiadal o pomoc Brežneva. Ten síce pricestoval v decembri do Prahy, ale v konečnom dôsledku pri rozkole Novotného nepodporil, a tak v januári 1968 došlo k jeho odvolaniu z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a na jeho miesto sa dostal Dubček. Po zvolení síce šiel na sovietske veľvyslanectvo prisľúbiť spoluprácu a neskôr odletel do Moskvy sľúbiť poslušnosť Brežnevovi, ale potom začal prehliadať obvyklú líniu sovietskej kontroly.
Na rozdiel od Novotného sa prestal každý deň stretávať s Červonenkom, ignoroval odporúčania a do štátnej správy dosadzoval vlastných ľudí. Sovietski úradníci hlásili, že ich československé náprotivky s nimi nespolupracujú. V marci došlo k abdikácii Antonína Novotného, ktorého na čele republiky vystriedal Dubčekom navrhnutý a Národným zhromaždením zvolený Ludvík Svoboda. Koncom marca 1968 sa v Drážďanoch uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s česko-slovenskou delegáciou, na ktorom zaznela ostrá kritika pomerov v našej krajine. Naši predstavitelia boli na stretnutí upozornení na neželateľný vývoj v a na potrebu realizovať príslušné opatrenia. "Podľa tajných správ, Sovieti bránili Dubčeka proti východonemeckých útokom v Drážďanoch, ale sami potom prevzali tvrdšiu líniu a hľadali spôsoby, ako zvrátiť liberálne trendy v Československu. Údajne, Červonenko pokračoval vo svojich kontaktoch s Novotným a existovalo znepokojenie, že by Sovieti mohli podporovať konzervatívcov k začatiu provokácii, ktoré by ospravedlnili zásah," uvádza sa v spise CIA.
Vývoj nebol ani zďaleka podľa sovietskych predstáv
V tajnej správe Sovietov z apríla >1968 sa uvádza: "...nie je možné úplne vylúčiť možnosť ďalšieho, nežiaduce sledu udalostí. ...je nutné urobiť všetko pre zmarenie intríg nepriateľov socializmu." Na stále viac straníckych schôdzach sa ozývali výzvy na zvolanie mimoriadneho zjazdu KSČ. 10. apríla bol zverejnený tzv. Akčný program KSČ, ktorý mal so sebou priniesť demokratizáciu spoločnosti a zmeny nielen v politike, ale aj ekonomike a ďalších oblastiach. Do čela vlády sa dostal Oldřich Černík a predsedom Národného zhromaždenia sa stal Josef Smrkovský.
"Je zrejmé, že prvý týždeň mája bol kritický a pravdepodobne predstavoval hlavný obrat v sovietskej taktike. Z hľadiska sovietskej nadvlády nad Československom, sa zdá, že toto obdobie prinieslo Sovietom tri hlavné poučenia. Po prvé, klasický ovládací mechanizmus bol úplne mimo prevádzky... Po druhé, Dubček zrejme nemá záujem na aliancii s konzervatívcami sovietskeho výberu. A po tretie, konzervatívci nemohli alebo nekonali na vlastnú päsť, aj keď dostali sovietske uistenie o podpore," píše sa v americkej analýze s tým, že vytvorenie sovietskej vojenskej prítomnosti v Československu bolo stále považované za jednu z najefektívnejších zostávajúcich možností.
V Československu zatiaľ pokračovala obroda pomerov, médiá boli slobodné, došlo k rehabilitácii politických "zločincov", Novotný bol vylúčený z ústredného výboru a nový minister vnútra Pavel začal s očistou svojho rezortu. Koncom júna 1968 vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom Dvetisíc slov, ktorú podpísalo 70 aktivistov žiadajúcich demokratické zmeny, čo bolo v očiach Sovietov považované za "kontrarevolúciu". V tom čase na česko-slovenskom území prebiehalo vojenské cvičenie armád Varšavskej zmluvy s názvom "Šumava", ktoré bolo plánované na koniec roka a bolo tak považované za zámienku prítomnosti sovietskej armády v krajine. Z Československa jednotky odišli až po tom, čo sa prezídium KSČ a politbyro dohodli na stretnutí v Čiernej nad Tisou.
Kríza vrcholí, Česi a Slováci chcú demokraciu
Začiatkom júla predsedníctvo KSČ zverejnilo svoj zámer nezúčastniť sa konferencie vo Varšave, ktorá tak 14. a 15. júla prebehla bez účasti Československa. Rozhorčení zástupcovia ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska poslali do Prahy list so znením, že "situácia je absolútne neprijateľná a varovaním proti nebezpečenstvu odtrhnutia sa Československa zo socialistického spoločenstva". Odpoveď na ostrý varšavský list; v ktorom KSČ vyvracala obvinenia a neoprávnenú kritiku, ale aj odmietla internacionálnu pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine, bola zverejnená a u občanov vyvolala pozitívne ohlasy, čím došlo k posilneniu postavenia samotnej strany.
"Československý problém dosiahol štádia, kedy sa jeho dôsledky dotkli prakticky každého aspektu sovietskej politiky. Bola to už nielen otázka sovietskej kontroly nad zablúdeným satelitom, alebo prevencia neporiadku vo východnej Európe. Problém tiež ovplyvňoval sovietske vzťahy so západnými komunistickými stranami, ktoré tlieskali Dubčekovým zmenám, sovietsky "imidž" bol lapený v dileme prejaviť sa buď ako slabý alebo brutálny...," objasňovali vzniknutú situáciu americkí spravodajcovia a dodali, že v tajnej správe KSSZ z 28. júla adresovanej venezuelskej komunistickej strane sa uvádza, že Sovietsky zväz by nedopustil demokratizáciu Československa, aj keď by sa musel uchýliť k vojenskej intervencii.
Rozhovory predstaviteľov KSČ a KSSZ v Čiernej nad Tisou, uskutočnené 29. júla až 1. augusta a následne 3. augusta, jednodňová schôdzka päťky s predstaviteľmi KSČ v Bratislave, mala za cieľ podporiť vzájomnú súdržnosť socialistických krajín. Podľa CIA výsledky týchto stretnutí boli československou verejnosťou vnímané ako Dubčekovo víťazstvo. Táto príchuť však vydržala už len krátko. Maďarský vodca Kadár na stretnutí 17. augusta s Dubčekom v Komárne tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozorňoval na možné vážne dôsledky, akým je vojenská intervencia.
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR
Počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ prišla 20. augusta v neskorých nočných hodinách prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami Varšavskej zmluvy. Vpádu sa zúčastnilo 27 bojových divízii a 1 letecká armáda. Celkovo sa na intervencii podieľalo približne 750-tisíc vojakov so stovkami tankov, diel či lietadiel. Podľa CIA Sovieti dúfali, že inštalujú novú vládu a vedenie bezprostredne po ich zásahu. Kľúčovú úlohu pri výbere kandidátov by zohral veľvyslanec Červonenko. Po jednej hodine v noci 21. augusta predsedníctvo ÚV KSČ odsúhlasilo "Provolání Všemu lidu Československa", v ktorom odsúdilo vojenskú akciu päťky ako popretie základných noriem medzinárodného práva. Proti tomuto uzneseniu hlasovali iba štyria členovia predsedníctva, a to Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. CIA uvádza, že nie je pravdepodobné, že by niekto z nich mal vopred nejakú tajnú dohodu so ZSSR.
Sovieti stratili šancu použiť staré predsedníctvo na legalizáciu požadovaných zmien, niektorých členov preto zatkli a odviezli ina neznáme miesto. "Veliteľ sovietskych vojsk a/alebo veľvyslanec Červonenko, sprevádzaný rôznymi potenciálnymi spolupracovníkmi, prezentoval 21. augusta niekoľkokrát požiadavky Svobodovi... Svoboda dokonca odmietol diskutovať o ďalších krokoch, kým zatknutí Dubček, Černík, Smrkovský a Kriegel, nebudú prepustení," píše sa v správe. 22. augusta sa uskutočnil 14. mimoriadny zjazd KSČ, na ktorom bol zvolený nový ústredný výbor na čele s internovaným Dubčekom. Sovieti tak do ďalších rokovaní vstupovali s pocitom porážky "založenej na Svobodovej vytrvalosti a jednotnom vzdore Čechoslovákov...". Sovietske požiadavky boli, "ustanoviť novú vládu, pokračovanie okupácie, zavedenie cenzúry a znovuobnovenie kontroly strany."
Počas moskovských vyjednávaní 23. – 26. augusta: "Svoboda trval na tom, že nálada československého obyvateľstva si vynútila, že staré vedenie by malo byť zachované počas obdobia "normalizácie". Sovieti to prijali, ale potom žiadali, aby bol program mimoriadneho 14. zjazdu KSČ (ktorý potvrdil silu Dubčeka a ostatných vyjednávať) zrušený". 24. augusta sa ich zúčastnili už aj internovaní česko-slovenskí politici. K dispozícií bolo podľa CIA niekoľko verzí "tajnej" dohody, ktoré sa však všeobecne zhodujú na tom, že okrem anulovania programu 14. mimoriadneho zjazdu, bol jej súčasťou aj bod o tom, že okupačné vojská by nemali zasahovať do vnútorných záležitostí Československa, čo sa z pohľadu našej delegácie považovalo za najväčší úspech. Práve v tomto období si Sovieti mali všimnúť Gustáva Husáka, pre jeho "realizmus".
Odpor verejnosti a zmeny vo vedení
Gustáv Husák bol podľa CIA prvým členom československej delegácie do Moskvy, ktorý sa nažil splniť sovietske priania. Na základe neprítomnosti slovenských delegátov na 14. mimoriadnom zjazde sa mu podarilo vytvoriť zámienku na jeho anulovanie. 31. augusta Ústredný výbor KSČ v bezvýchodiskovej situácii schválil moskovský protokol, ktorý legalizoval pobyt vojsk. Začiatkom septembra sa na ministerstvo vnútra vrátili sovietski poradcovia a ČSSR navštívil prvý námestník ministra zahraničných vecí Kuznetsov, ktorý sa súkromne rozprával s mnohými lídrami. Jeho misia potom bola prerokovaná s predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Podgornym, ktorý Dubčeka opísal ako "záludného ako cigána". V septembri Národné zhromaždenie urýchlene schválilo zákony obmedzujúce zhromažďovacie právo a cenzúru tlače. Aj napriek tomu koncom roka odpor obyvateľstva stále existoval a ani masmédiá neboli pod kontrolou. Sovieti sa preto rozhodli, že je čas na pritiahnutie skrutky, uvádza sa v správe CIA. "Zdroj uviedol, že Dubčekov osobný tajomník, Zbyněk Soják, bol platený sovietskym agentom a dodával Kremľu kópie každého dokumentu, ktorý sa dostal na Dubčekov stôl," píše sa na inom mieste.
Dňa 16. januára 1969 sa v popoludňajších hodinách polial horľavinou a zapálil na Václavskom námestí v Prahe študent filozofickej fakulty Jan Palach, čo vyvolalo medzi verejnosťou nebývalý ohlas. Jeho pohreb 25. januára vyvolal celonárodné demonštrácie. V dôsledku týchto udalostí a pod vplyvom Kremľa sa začal rúcať doteraz jednotný front dubčekovského vedenia. Pripravoval sa nástup novej vedúcej garnitúry, ktorá bola ochotná vyjsť v ústrety brežnevovským predstavám o "úplnej normalizácii". Vlna protisovietskeho odporu obyvateľstva sa zdvihla ešte raz, v marci 1969 po výhre ČSSR nad Sovietskym zväzom na MS sveta v hokeji v Štokholme. Sovieti interpretovali tieto demonštrácie ako porušenie dohôd z 26. augusta, podpísaných v Moskve a naznačili, že ak si československé vedenie nevie urobiť poriadok, potom to urobia oni.
Podľa CIA bol v tomto období najživotaschopnejším na československej politickej scéne opäť Gustav Husák. 17. apríla 1969 sa v Prahe zišlo plénum ÚV KSČ a zvolilo nové predsedníctvo. Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ vystriedal práve Husák. Dubčekovi zostal ešte post predsedu Federálneho zhromaždenia. Potom nasledovali ďalšie čistky medzi členmi ústredného výboru, rovnako ako aj v hromadných oznamovacích prostriedkoch. "Husák, ktorý navštívil Budapešť 15. mája, Varšavu 24. mája, a východný Berlín 26. mája, potom viedol československú delegáciu na medzinárodnej komunistickej konferencii v Moskve v júni. Správanie československej delegácie zaručilo Sovietom fasádu jednoty..., ktorá by bola pred niekoľkými mesiacmi nepredstaviteľná," konštatuje sa v americkom dokumente.
Prepisovanie histórie
Začiatkom júla 1969 Vasil Biľak naliehal na úradníkov ústredného výboru, nech zverejnia analýzy udalostí z augusta 1968, aby bola sovietska akcia zdôvodnená aj verejne. Články, ktoré potom vyšli, schvaľovali sovietsku prítomnosť. "2. augusta Federálne zhromaždenie vyhlásilo dočasný nekompromisný zákon, ktorý sa stal trvalým v novembri, na kontrolu všetkých prejavov nesúhlasu. Jeden z podpisov pod týmto zákonom patril Alexandrovi Dubčekovi. Mal to byť prakticky jeho posledný verejný čin. 28. augusta bol Husák vyznamenaný Rádom Lenina. 29. augusta, vo svojom prejave na výročie Slovenského národného povstania, Husák povedal, že Sovieti zasiahli z túžby pomôcť," uvádza sa v správe doplnenej o vyjadrenie, "že nie je žiadny dôvod domnievať sa, že by ho (Husáka) chceli Sovieti vymeniť. Existuje dôvod veriť, že ich kontrola je kompletne obnovená".
