PRAHA - Radu vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) založil sovietsky diktátor Josif Stalin na moskovskej porade, ktorá začala 5. januára 1949. Jej formovanie bolo ukončené na prvom zasadnutí rady 26. a 27. apríla 1949. Napokon ju rozpustili až pred 25 rokmi, 28. júna 1991.
Kontroverzný návrh ruských komunistov: Okupácia ČSSR zabránila prevratu, po 1990 ekonomika upadla
Medzi zakladajúce štáty RVHP patrilo Bulharsko, Československo, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a ZSSR. Členom boli aj Albánsko (1949-1962) a NDR (1950-1990). Mongolsko sa pripojilo v roku 1962, Kuba o desať rokov neskôr a Vietnam v roku 1978.
Od roku 1964 sa práce niektorých orgánov zúčastňovala Juhoslávia a na zmluvnom základe spolupracoval s RVHP i rad ďalších, v niektorých prípadoch i nesocialistických štátov (Fínsko, Irak, Mexiko, Nikaragua, Mozambik, Angola, Etiópia a bývalá Jemenská ľudovodemokratická republika).
RVHP sídlila v Moskve. Preslávená bola predovšetkým budova RVHP vybudovaná v 60. rokoch, ktorá má tvar otvorenej knihy. V súčasnosti je budova využívaná moskovským magistrátom.
Dôležitú úlohu pri vzniku organizácie hralo hospodárske embargo, ktoré proti štátom s komunistickými režimami začali uplatňovať demokratické krajiny západnej Európy a USA. Spočiatku ZSSR tiež usiloval o to, aby sa rada stala protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), ktorej úlohou bolo riadiť Marshallov plán na obnovu Európy po druhej svetovej vojne. Niektoré krajiny východného bloku, vrátane Československa, spočiatku účasť v tomto západnom pláne prisľúbili, ale po Stalinovom rezolútnom zásahu prísľub stiahli.
Spočiatku sa činnosť RVHP obmedzovala len na kontrolu obchodu členských krajín a na rozhodovanie o tom, kto a komu má čo predať za ceny stanovené v prevoditeľných, avšak nekonvertibilných rubľoch, ktoré platili len v rámci bloku. Na zabezpečenie mnohostranného zúčtovania vzájomných dodávok tovarov a služieb pre členské štáty RVHP bola v roku 1963 zriadená Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce (MBHS). Navyše bola zriadená Medzinárodná investičná banka (MIB), ktorá poskytovala úvery na investičné akcie a podporovala rozvoj zaostalejších krajín RVHP. Obe inštitúcie stále fungujú.
Historický okamih pre Československo: O dva roky bolo po všetkom, prišiel koniec slobody
RVHP sa stala nástrojom podriadenia národných ekonomík členov záujmom Moskvy, ktorá si svoje satelity pripútala dodávkami surovín. Centrálnym plánovaním, malými výsledkami a uzavretosťou RVHP ochromila ako jednotlivé hospodárstva, tak aj vzťahy medzi členskými krajinami. Na Československu sa fungovanie RVHP podpísalo predovšetkým zameraním na ťažký priemysel.
Až v 60. rokoch stúpol dôraz na väčšiu integráciu hospodárstva a vytvoril sa nadnárodný plánovací orgán. Proti tomu sa ale postavilo Rumunsko, ktoré bolo označené za prevažne poľnohospodársky štát. Vonkajšia pôsobnosť RVHP zostala obmedzená. Rada sa snažila o spojenie s Európskym spoločenstvom (ES), spoločná deklarácia o nadviazaní vzťahov bola ale podpísaná až v júni 1988.
Pády totalitných režimov vo väčšine členských krajín RVHP viedli k prechodu na trhovú ekonomiku. To spôsobilo, že existencia organizácie, postavenej na úplne iných ako trhových princípoch, stratila svoje opodstatnenie. So záverom roka 1990 tiež skončilo mnohostranné zúčtovanie v takzvaných prevoditeľných rubľoch (v platnosti od roku 1962). Dvadsiateho ôsmeho júna 1991 bola na zasadnutí v Budapešti po 42 rokoch činnosti za účasti delegátov z deviatich signatárskych štátov, kde Československo zastupoval minister hospodárstva Vladimír Dlouhý, RVHP zrušená. Podpísaný protokol nadobudol platnosť 26. septembra 1991.
