RUŽOMBEROK - Predchodkyne dnešných kraslíc, ktoré budú v pondelok rozdávať ženy mužom, sa volali pisanky. Našli ich najmä v ukrajinskom Kyjeve, v poľskom Woline, moravských Lužiciach u Hodonína, Záblacanech a v Olomouci.
"Východní a západní Slovania vyrábali tieto pisanky už v 7. storočí. Boli to bohato polievané hlinené alebo skutočné maľované vajcia - symboly obnovy života," uviedol historik Liptovského múzea v Ružomberku Jozef Karika. Spájanie vajca so symbolikou zrodu života však podľa neho nie je výhradné slovanské. "Jeho reflexie nachádzame v Indii, v antickom Grécku v podobe orfického vajca," povedal.
"Symbolika veľkonočných vajec je takisto predkresťanská a v podobe kraslíc bola do kresťanskej Veľkej noci včleňovaná iba postupne," poznamenal Karika. Vajce bolo u starých Slovanov vnímané ako symbol životnej sily, obnovy života, znovuzrodenia. Z tohto dôvodu boli vajcia od 7. do 11. storočia vkladané do hrobov, najčastejšie do lona zosnulého. "Táto životodarná sila sa počas svätenia jari prenášala na dobytok kotúľaním vajca po jeho chrbte alebo pod končatinami," uviedol.
"Symbolika veľkonočných vajec je takisto predkresťanská a v podobe kraslíc bola do kresťanskej Veľkej noci včleňovaná iba postupne," poznamenal Karika. Vajce bolo u starých Slovanov vnímané ako symbol životnej sily, obnovy života, znovuzrodenia. Z tohto dôvodu boli vajcia od 7. do 11. storočia vkladané do hrobov, najčastejšie do lona zosnulého. "Táto životodarná sila sa počas svätenia jari prenášala na dobytok kotúľaním vajca po jeho chrbte alebo pod končatinami," uviedol.
