PRAHA - Nevľúdne jesenné počasie, hmla, podvečerná tma a hlavne nepozornosť niekoľkých železničiarov stáli pred 55 rokmi za najhorším železničným nešťastím v histórii Českej republiky. Pri obci Stéblová na jednokoľajovej trati medzi Hradcom Králové a Pardubicami sa 14. novembra 1960 stretol osobný vlak ťahaný parnou lokomotívou s motorákom. Následky čelnej zrážky boli desivé, celkový počet obetí dosiahol číslo 118 a viac než stovku ľudí odviezli do nemocníc.
VIDEO Temné dejiny socializmu: V Československu popravili strašidelným spôsobom stovky ľudí
Do Stéblovej, malej stanice ležiacej zhruba na pol ceste medzi oboma východočeskými mestami, dorazil desať minút po pol šiestej večer mierne oneskorený osobný vlak číslo 608 z Liberca. Pri peróne mal podľa grafikonu vyčkať na príchod motorového vlaku od Pardubíc a až potom pokračovať. Z nikdy úplne nevyjasnených dôvodov ale dal sprievodca náhle znamenie k odchodu a vlak sa rozbehol. Neskôr vypovedal, že v hustej hmle zazrel zelené svetlo, ktoré prisúdil výpravcovi. Ten bol ale v tom čase v kancelárii.
Rušňovodič, kurič ani nikto ďalší z posádky si po rozjazde nevšimli červený signál "stoj" - a dokonca ani to že pri opúšťaní Stéblovej osobný vlak prešiel a poškodil výhybku pripravenú pre vjazd blížiaceho sa motoráku na vedľajší perón. Výpravca sa márne snažil súpravu dobehnúť a zastaviť, rozbehnutý vlak nedokázal dobehnúť ani výhybkár na bicykli. Neskoro prišiel aj telefonát výhybkárovi ďalej na trati, ktorý mal ešte šancu zastaviť aspoň blížiaci sa motorový vlak.
Tesne pred trištvrte na šesť sa zhruba kilometer a pol za Stéblovou smerom na Pardubice stretla šesťvozová motorová súprava s rozbehnutým "osobákom". Obaja rušňovodiči sa v hmle a tme zahliadli tesne pred zrážkou, rýchlosť oboch vlakov bola v tej chvíli okolo 60 kilometrov za hodinu. Viac ako osemdesiattonová parná lokomotíva zdemolovala prvých päť vozov motorového vlaku, na druhej strane boli výrazne poškodené len dva vagóny, ostatné prečkali zrážku len s ľahkými následkami.
"Skriňa vagónu sa odtrhla. Predok lokomotívy bol 'oblepený' zmesou železa, dreva a ľudských tiel, čo bol prvý vozeň motorového vlaku, s ktorým sme sa vždy v Stéblovej míňali. Na spleti trosiek trčal do vzduchu pochrámaný motorový vozeň, v tme v ňom nebolo proti nebu nič vidieť," spomínal na okamihy po zrážke Jaroslav Peterka, jeden z cestujúcich z osobného vlaku. Krátko potom ale už na miesto nešťastia videl veľmi dobre - od uhlíkov z ohniska totiž vzplanula nafta z prerazených nádrží.
Silný náraz síce na mieste pripravil o život desiatky ľudí, mnoho ďalších pasažierov ale sprvu zrážku prežilo a zomreli na následky popálenín alebo sa udusili. Prvé záchranné práce vykonávali preživší cestujúci, ku ktorým sa pridali obyvatelia Stéblovej. Neskôr na miesto dorazili lekári, hasiči a vojaci. Počas troch hodín vyslobodili záchranári z trosiek oboch vlakov 110 mŕtvych tiel. Zranených rozviezli sanitky do nemocníc v Pardubiciach a Hradci Králové, traja ľudia sa nikdy nenašli.
Ešte večer 14. novembra začalo zisťovanie príčin nešťastia, konkrétneho vinníka sa ale určiť nepodarilo. Prakticky každý zo železničiarov vo vlaku číslo 608 nejako porušil predpisy. Súd udelil vo februári 1961 rušňovodičovi, rušňovodičovi a staršiemu sprievodcovi tresty odňatia slobody v rozmedzí od štyroch do päť a pol roka. Kuriča, ktorý prehliadol červené svetlo, odsúdili na 18 mesiacov; iba mladší sprievodca vyviazol s podmienečným trestom v trvaní jedného roka.
Hovoriť o podrobnostiach tragédie bolo po dlhý čas nežiaduce. Dobová tlač sa obmedzila len na stručné oznámenie o nehode a počte obetí, vo februári 1961 vyšla ešte správa o vynesení rozsudkov nad železničiarmi. Až v roku 2000 nahradil nenápadný krížik pomníček a na mieste nešťastia sa konal oficiálny spomienkový akt. Trať zostala ešte dlho po tragédii jednokoľajová, potrebné rozšírenie dôležitej spojnice Hradca Králové a Pardubíc sa dokončuje iba v posledných rokoch.
