PRAHA - Jedno z najhorších nešťastí prvorepublikového Československa postihlo pred 80 rokmi malú juhomoravskú dedinu Rakvice. Výprava detí z miestnej školy na neďalekú Pálavu, na ktorú sa všetky veľmi tešili, sa 26. mája 1936 v priebehu pár okamihov premenila v tragédiu, na ktorú sa dodnes spomína. Prievoz, ktorý mal školákov aj s povozmi postupne dostať cez rieku Dyje, sa totiž pri tretej ceste potopil. V rozvodnenom živle vtedy našlo smrť 31 detí a jeden dospelý.
Tragédia, o ktorej sa v Československu mlčalo: Séria pochybení mala na svedomí 118 ľudských životov
"To sa zrazu rozplynulo, ako keď vysypete krabičku zápaliek do vody," spomínal na chvíľu, keď sa preťažený prám rozpadol, jeden z pamätníkov v televíznom programe Osudové okamihy. Na prievoze vtedy bolo okrem konského povozu aj päť desiatok detí, teda asi polovica celej školskej výpravy, z ktorých sa väčšina náhle ocitla vo vode. V rozvodnenej Dyje však mali školáci len málo šancí na záchranu, väčšina ostatne vôbec nevedela plávať a prúd ich rýchlo unášal ďalej.
Jeden z učiteľov a kočiš, ktorí už boli na druhej strane rieky, sa pokúšali deťom pomôcť a zhruba dve desiatky zverencov sa im aj podarilo s vypätím všetkých síl zachrániť. Pre 22 dievčat a deväť chlapcov z tretej až piatej triedy školy ale pomoc prišla neskoro - alebo vôbec. Na privolaných hasičov a vojakov tak už zostala len smutná úloha hľadať v kalnej vode detské telíčka. Väčšinu sa podarilo objaviť o niekoľkých dní, nájdenie pozostatkov poslednej z detských obetí ale trvalo celé tri mesiace.
Jedinou dospelou obeťou nešťastia bol kočiš František Bolech, ktorý najprv pomohol niekoľkým deťom a potom sa ešte sa pokúšal zachrániť kone, uviazané ku zvyškom pramice. Keď sa snažil prerezať ich postroje, koplo ho jedno zo zvierat do hlavy a kočiš sa následne utopil. Pozostalí dávali vinu za nešťastie učiteľom, ktorí boli nakoniec radšej preložení inam.
Jindřich Novotný, ktorého dcérka bola medzi deťmi na potopenom prievoze, pritom zachránil rad svojich zverencov. "Niektorí občania Rakvic učiteľov tak nenávideli, že im nadávali do vrahov a rozbíjali im okná. Nikto z nich aj preto dlho v našej dedine nevydržal," rozprávala pred rokmi jedna z pamätníc. Pedagógovia, ale aj ich rodiny pritom niesli nešťastie veľmi ťažko, riadiaci učiteľ Bohumil Horňanský napríklad podľa spomienok cez noc zošedivel.
Okamžite po nešťastí sa rozbehlo vyšetrovanie, ktoré rýchlo odhalilo, že 11 metrov dlhá a 4,5 metra široká pramica bola v zlom stave. Jej majiteľ, vplyvný mlynár Jozef Veverka, pritom o nedostatkoch vedel, už päť rokov pred nešťastím sa dohadoval s vtedajším spolumajiteľom prievozu o opravách, ktoré sa ale nikdy neuskutočnili. Do pramice tak aj naďalej zatekalo a vodu bolo treba často vylievať. Osudného májového rána to ale prievozník Leopold Šustr neurobil.
Voda v podpalubí v kombinácii s preťažením prievozu - pri tretej ceste cez rozvodnenú Dyji sa naň nahrnula polovica školskej výpravy, hoci v rade ešte čakalo päť povozov - nakoniec viedla k tragédii. Pred súdom sa z nej však nakoniec zodpovedal len prievozník, ktorý nezabezpečil bezpečnú prevádzku lode, a učitelia, ktorých žalobca vinil z nedostatočnej opatrnosti. Prvostupňové niekoľkomesačné tresty, ktoré súd učiteľom vymeral, ale boli neskôr podľa dostupných údajov zrušené.
Udalosť z mája roku 1936 dnes pripomínajú ako náhrobky na rakvickom cintoríne alebo pamätná doska na obecnom úrade, tak pamätník vybudovaný na mieste tragédie, ktorý dal postaviť prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Nešťastie pritom dodnes zostáva druhou najhoršou tragédiou svojho druhu na území ČR. Viac ľudí na vode zahynulo len v septembri 1732 neďaleko Ústí nad Labem, kedy sa v Labe utopilo 52 pasažierov, napospol veriacich na ceste na pútnické miesto v Bohosudove.
