MNÍCHOV - Palestínski teroristi, ktorí zabili izraelských olympionikov na hrách v roku 1972 v Mníchove, svoje obete mučili a jednu z nich dokonca vykastrovali, zatiaľ čo sa ostatní rukojemníci museli prizerať. Tieto nové podrobnosti o krutosti na 11-tich nevinných odhalili Ankie Spitzerová a Illna Romanová, vdovy po dvoch mužov zabitých pri masakre. Mrazivé dôkazy budú zverejnené v dokumentárnom filme Munich 1972 & Beyond.
Tragédia, o ktorej sa v Československu mlčalo: Séria pochybení mala na svedomí 118 ľudských životov
Dokumenty a fotografie po smrtiacom útoku z 5. septembra 1972 na olympijskú dedinu, ktorý spolu únosom trval takmer 20 hodín, boli spočiatku zadržiavané nemeckou políciou a vytvárali špekulácie o tom, ako únoscovia zaobchádzali s rukojemníkmi. O dvadsať rokov neskôr vyšli na povrch podrobnosti, ktoré doslova naháňajú hrôzu a teraz budú zverejnené v snahe, aby sa dostalo obetiam uznania, ktoré si zaslúžia.
Manžel Illny Romanovej Josef, šampión vo vzpieraní, bol jedným z prvých zajatcov zabitých pri brutálnom masakre. "Odrezali mu genitálie cez spodnú bielizeň," uviedla jeho žena pre New York Times. "Viete si predstaviť, že ostatní deviati sedeli zviazaní a pozerali sa na to?," dodala. Fotografie, ktoré sa jej dostali do rúk boli otrasné a veľmi bolestivé.
Všetkých 11 mužov bolo zabitých ôsmimi ozbrojencami z palestínskej militantnej skupiny Čierny september. Olympijský historik Steven Ungerleider, jeden z tvorcov filmu, uviedol pre New York Daily News: "Pani Spitzerová povedala: Myslím si, že všetci by mali vedieť, že to nebola len rukojemnícka dráma a strašné vraždy v olympijskej dedine, ale bolo tam aj mučenie, našich manželov bili a bohvie, čo ešte."
Josefa Romana zastrelili krátko po začatí útoku, keď sa snažil premôcť teroristov. Nechali ho zomrieť pred očami ostatných rukojemníkov a vykastrovali ho. Nie je známe, či sa tak stalo pred alebo po jeho smrti. Ostatných zajatcov bili a utrpeli vážne zranenia, vrátane zlomenín, prezradila Spitzerová pre New York Times.
Josef Romano spolu s ďalším atlétom zomrel v olympijskej dedine. Deväť ďalších bolo zabitých počas neúspešnej záchrannej akcie, kedy sa únoscovia s rukojemníkmi presunuli na neďaleké letisko vo Fürstenfeldbrucku, odkiaľ sa chceli dostať do arabskej krajiny. "Teroristi vždy tvrdili, že neprišli nikoho zavraždiť, chceli len oslobodiť svojich priateľov z väzenia v Izraeli. Hovorili, že to bolo len kvôli nevydarenej záchrannej operácii na letisku, že zabili zvyšok rukojemníkov, ale nie je to pravda. Prišli ľuďom ubližovať. Prišli zabíjať," uviedla Spitzerová, ktorá neustále po útoku tlačila na nemecké úrady, aby jej prezradili viac informácií. Tie však tvrdili, že nič také neexistuje.
Snaha príbuzných padla na úrodnú pôdu až v roku 1992, kedy pani Spitzerová robila rozhovor s nemeckou televíziou pri príležitosti 20. výročia masakry. Popisovala svoju frustrácie z toho, že sa nedokáže dopátrať k ďalším policajným dokumentom a správam z útoku. Po odvysielaní sa jej ozval človek, ktorý chcel zostať v anonymite, a povedal jej, že má k dispozícii 80 strán týkajúcich sa prípadu. Potom zatlačili viac na nemeckú vládu a do rúk sa im dostali otrasné fotografie.
Režisér filmu Stephen Crisman by ho chcel uviesť na festivaloch budúci rok. Príbehom si chcú tvorcovia uctiť 11 mŕtvych olympionikov, medzi ktorými boli: Moše Weinberg (33) – tréner, Josef Romano (32) – vzpierač, Josef Gutfreund (40) – rozhodca, Amicur Šapira (40) – tréner atletiky, Andrej Spitzer (27) – tréner šermiarov, Kehat Šorra (53) – tréner streľby, Jakov Springer (50) – rozhodca vzpierania, David Berger (28) – vzpierač, Eliezer Halfin (24) – zápasník, Mark Slavin (18) – zápasník, Zeev Friedman (28) – vzpierač.
Ich telá boli identifikované príbuznými v Mníchove a kvôli židovskej tradícii sa ich pohreby uskutočnili takmer hneď po prepravení do vlasti. Pri masakre zahynul aj jeden nemecký policajt a boli zabití piati z ôsmich teroristov, vrátane vodcu skupiny Latífa Afífa, ktorí výmenou za životy rukojemníkov požadovali prepustenie vyše 200 palestínskych väzňov. Ako odvetu za mníchovský masaker vykonali izraelské ozbrojené sily niekoľko leteckých úderov na základne Fatahu, ktorému sa pripisovalo prepojenie s Čiernym septembrom, v Libanone a Sýrii. Neskôr bola naplánovaná a vykonaná Operácia Boží hnev, ktorá mala za cieľ zlikvidovať všetkých, ktorí sa na mníchovskom masakre podieľali.
Traja preživší teroristi, Adnan al-Gháší, Džamal al-Gháší, Mohammad Safadí, boli tesne po akcii na letisku zatknutí. Na slobodu sa dostali potom, čo ich prepustili výmenou za cestujúcich z lietadla Lufthansy uneseného príslušníkmi "prokomunistického" krídla palestínskeho odboja. Odcestovali do Líbye, kde ich vtedajší diktátor Kaddáfí prijal ako hrdinov.
Terčom ostrej kritiky sa však stal postup nemeckých úradov, pretože vláda napriek varovaniu nezaviedla preventívne opatrenia a Palestínčania sa do ubytovne olympionikov dostali bez akejkoľvek bezpečnostnej kontroly.
