POPRAD/VYSOKÉ TATRY - V roku 1941, tesne pred Vianocami, začala vo Vysokých Tatrách premávať lanovka na Skalnaté pleso a Lomnický štít. V tom období bola považovaná za technický zázrak a mohla sa pochváliť niekoľkými svetovými prvenstvami.
Naša takmer 6-kilometrová tatranská lanovka bola v roku 1941 najdlhšou na svete. Podľa archívneho záznamu televízie RTVS prekonávala najväčšiu relatívnu výšku 1 700 metrov a na úseku Skalnaté pleso - Lomnický štít mala najväčšie rozpätie medzi stožiarmi. Z technologického hľadiska bol unikátny aj jej elektrický pohon.
FOTO Toľko snehu by ste chceli aj dnes? VIDEO Najväčšej bielej kalamity, aká zasypala Slovensko
Myšlienka výstavby lanovky sa zrodila už na konci 19. storočia, keď Vysoké Tatry s obľubou navštevovalo celé Uhorsko. Počas prvej svetovej vojny bola jej výstavba nereálna, a preto sa o nej opäť začalo uvažovať až po skončení vojny. Kritické hlasy však namietali, že realizácia veľkolepého projektu nie je z technického hľadiska možná.
Stanice projektoval aj slávny slovenský architekt
V júli 1935 dostala vďaka riaditeľovi tatranských kúpeľov Jurajovi Országhovi „krajina slovenská“ povolenie na výstavbu a prevádzku lanovky. Na jar 1936 začali budovať prvý úsek dráhy. Materiál a strojné zariadenie na miesto dopravovali kone so záprahom a pomocná lanovka. Práce napredovali veľmi rýchlo aj napriek tuhej zime a lanovku na Skalnaté pleso slávnostne uviedli do prevádzky už v decembri 1937. Hneď po výstavbe prvého úseku nasledovali práce na druhej etape – naša svetová lanovka mala totiž dosiahnuť Lomnický štít.
Na projektovaní staníc lanovky sa podieľal aj známy architekt Dušan Jurkovič a práve ony patrili medzi jeho posledné veľké diela. V tom čase už mal totiž 70 rokov. Spočiatku bola lanovka len v skúšobnej prevádzke a slúžila potrebám observatória. Prví turisti sa vyviezli na vrchol druhého najvyššieho slovenského vrcholu v roku 1941.