USA - Vedeli ste o ňom, že nápoj Coca-Cola nemal vždy len tmavú farbu? Na žiadosť jedného špeciálneho zákazníka sa muselo docieliť, aby bola priezračná. Nebol nim nikto iný ako prominentný sovietsky generál Georgij Žukov, ktorý si v komunistickom režime nemohol predsa dovoliť okato popíjať produkt západniarskeho kapitalizmu. A tak sú dejiny bohatšie o ďalšiu zaujímavú historku.
Podľa Marka Pendergrasta, autora knihy For God, Country and Coca-Cola, bol tento perlivý nápoj počas druhej svetovej vojny nedostatkový na oboch stranách konfliktu a považoval sa za luxus. "Videl som štyroch vysokých dôstojníkov otvoriť fľašu Coca-Coly," napísal jeden americký vojak, "ako by to bola veľká fľaša Cordon Rouge 1929"."
Cola sa stala synonymom Ameriky a symbolom sladkej demokracie, ale v čase vojny už existovalo viac ako 60 fabrík po celej Európe a Tichomorí a mnohé sa nachádzali za nepriateľskými líniami, rovnako ako milióny vojakov a civilistov, ktorí dostali chuť na tento kultový nápoj.
Jedným z najväčších fanúšikov coly bol americký generál Dwight D. Eisenhower, ktorý zabezpečil zvýšenie zásob nielen pre amerických vojakov, ale spôsobil, že mu podľahol aj sovietsky maršal Georgij Žukov. Tento najviac vyznamenaný vojak v sovietskej histórii, ktorý dopomohol k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom, si asi tiež potreboval oddýchnuť a keď mu Eisenhower ponúkol zvláštny nealkoholický nápoj, hrkol ho do seba ako vodku. Údajne mu po tomto prvom neopatrnom pokuse išli bublinky až z nosa, pri čom Eisenhower dostal záchvat smiechu.
Sovietsky vojnový hrdina sa rýchlo stal na cole "závislým", a keď sa vojna skončila, vyžiadal si od svojho amerického dodávateľa viac zásob. Nápoj bol však v ZSSR zakázaný a Žukov vedel, že Stalin by s týmto symbolom kapitalizmu v jeho rukách nikdy nesúhlasil. Vyžiadal si preto tajné prídely a niekoľko ďalších ústupkov. "Nesmie vyzerať ako americký výrobok," povedal. "Nedávajte ho do tej vtipne vyzerajúcej fľaše. A aby mal inú farbu."
Požiadavka mala takú veľkú prioritu, že sa dostala až k americkému prezidentovi Harrymu Trumanovi. Odtiaľ putovala k jednému z najlepších odborníkov na colu v Európe Mladinovi Zarubicovi, a ten bol schopný chemicky odstrániť umelé farbivá, takže nápoj získal číru farbu ako vodka, ktorý sa nalial do fľaše s odtlačkom červenej hviezdy. "Moja prvá zásielka Žukovovi činila 50 debien," prezradil neskôr Zarubica. "Biela Cola pre Červených Rusov. Bolo to hlboké, temné tajomstvo."
Žukovovu skrýšu s Bielou Colou nikdy neobjavili, ale keď generál považovaný za potenciálneho rivala upadol u Stalina do nemilosti, prehliadka jeho moskovského bytu odhalila, že si nahromadil slušnú zbierku vojnových trofejí, ktoré vyplienil z Nemecka, ako napríklad šperky, koberce, kožušiny či obrazy.
Žukov sa coly na ruských pultoch nedožil. Zomrel v roku 1974 a povolenie prišlo až v roku 1985. Napriek sankciám západu regionálna pobočka od roku 2014 poskytla 2 miliardy produktov Coca-Coly 589 miliónom zákazníkov v Rusku a 28 okolitých krajinách. Nie je to zlé pre trh, ktorý bol kedysi, aspoň v Rusku, obmedzený na 50 prepraviek a jediného zákazníka.
