PRINCETON - Je autorom slávnej teórie relativity, aj keď za ňu Nobelovu cenu nezískal. Jeho meno aj fotografiu s bielou hrivou a vyplazeným jazykom pozná každý, ale jeho prevratným vedeckým objavom, ktoré asi najzásadnejším spôsobom ovplyvnili myslenie 20. storočia, rozumie málokto. To je Albert Einstein, americký fyzik nemeckého pôvodu, ktorý pôsobil krátko aj v Prahe. V sobotu uplynie 60 rokov od jeho úmrtia.
Einsteinovo originálne dielo stojí pri zrode modernej fyziky a navždy zmenilo pohľad napríklad na energiu a hmotu a na vzťah priestoru a času. Svojou špeciálnou teóriou relativity, ktorú uverejnil pred 110 rokmi (všeobecnú v roku 1916), rozpútal skutočnú búrku. Tvrdil totiž, že chápanie sveta vytvorené na základe "zdravého rozumu" neplatí, a že Newtonove zákony, na ktorých doteraz stála fyzika, sú pravdivé len pri nízkych rýchlostiach, zatiaľ čo pri rýchlostiach blížiacich sa rýchlosti svetla sa dejú nevídané veci: čas sa správa akoby bol z gumy, zdanlivo tuhé telesá menia rozmery a hmotnosť toho istého objektu rastie s pribúdajúcou rýchlosťou.
Pre mnohých nepochopiteľnú teóriu sa pokúsil vysvetliť: "Predtým si ľudia mysleli, že keď zo sveta zmiznú všetky veci, zostane na ňom ešte priestor a čas. Podľa teórie relativity však s týmito vecami zmizne priestor i čas." Od zverejnenia sa uskutočnili tisícky pokusov, ktoré mali teóriu vyvrátiť, ale tá sa vždy ukázala byť "relatívne" pevná. Napriek tomu v nej sú "slabšie" miesta. Po tom, čo sa ukázalo, že sa vesmír rozpína, sám Einstein označil svoju takzvanú kozmologickú konštantu za omyl.
O Einsteinovej najslávnejšej teórii niektorí tvrdili, že nepriamo vydláždila cestu pre relativizmus v morálke, umení i politike. Podľa historika Paula Johnsona ale prenášanie relativity do oblastí mimo fyziku vzniklo skôr z nepochopenia Einsteinovho diela, pretože pochopenie teórie relativity - na rozdiel od pomerne zrozumiteľnej newtonovskej fyziky - vyžadovalo väčšie úsilie.
Nobelovu cenu za fyziku získal Einstein, ktorého časopis Time zvolil za najväčšiu osobnosť 20. storočia, v roku 1921 za vysvetlenie fotoelektrického javu z roku 1905 (v tomto "zázračnom roku" vypracoval tri revolučné vedecké práce; objav fotoelektrického javu stál pri zrode vynálezi televíznej kamery).
Jeho preslávená rovnica E = mc2 o vzťahu medzi energiou a hmotou umožnila dospieť až k uvoľneniu jadrovej energie a vytvoreniu atómovej bomby. Vedec pri jej príprave nepomáhal, jej vznik ale nepriamo inšpiroval.
Americkému prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi poslal 2. augusta 1939 (mesiac pred začiatkom druhej svetovej vojny) list s varovaním, že nacistické Nemecko možno pracuje na vývoji ničivej zbrane. Roosevelt Einsteinov apel vyslyšal a spustil takzvaný projekt Manhattan, ktorý vyústil v zvrhnutie bômb na Hirošimu a Nagasaki. Einstein to verejne oľutoval. V liste adresovanom dvojnásobnému nositeľovi Nobelovej ceny Linusovi Carlovi Paulingovi, ktorý bol zverejnený až v roku 1985, napísal: "V živote som urobil jednu chybu. Podpísal som list prezidentovi Rooseveltovi, v ktorom sme sa stavali za zostrojenie atómovej bomby."
Neskôr Rooseveltovi napísal ešte dva listy: v marci 1940 opísal svoje znepokojenie nad vzrastajúcim záujmom Nemecka o urán a v apríli 1945 na neho naliehal, aby nepripustil atómové bombardovanie japonských miest. Humanista Einstein vystupoval proti nacistickej i komunistickej diktatúre, napriek tomu ho americká FBI podozrievala zo špionáže pre komunistické štáty. Podozrenie sa nepotvrdilo. Naopak, v roku 1950 poslal list československému prezidentovi Klementovi Gottwaldovi, v ktorom protestoval proti procesu s Miladou Horákovou.
Fyzik strávil osemnásť mesiacov v rokoch 1911-1912 v Prahe. Vtedy tridsaťdvaročný vedec tu prvýkrát získal titul riadneho profesora teoretickej fyziky na nemeckej časti Karlo-Ferdinandovej univerzity. V Prahe, kde hrával na husle a diskutoval so spisovateľmi Maxom Brodom či Franzom Kafkom, spísal približne desať odborných článkov a niektorými z nich položil základy k všeobecnej teórii relativity.
Rodák zo židovskej rodiny v bavorskom Ulme (14. marca 1879) bol dvakrát ženatý. Prvýkrát s Milevou Marićovou (pôvodom z Vojvodiny v dnešnom Srbsku), s ktorou sa zoznámil počas štúdií v Zürichu. Mali spolu dvoch synov.
Druhýkrát sa oženil so svojou sesternicou Elsou, ktorá zomrela v roku 1936. Údajne mal potom románik so sovietskou špiónkou Margaritou Koněnkovovou, posledná jeho priateľka, Johanna Fantová, pochádzala z Čiech. Najprv sa stretli v roku 1929, potom po jej emigrácii do USA v roku 1940. Zostali spolu až do Einsteinovej smrti 18. apríla 1955 v Princetone.
