HANOJ - Vylodením amerických vojenských jednotiek v južnom Vietname pred 50 rokmi, 6. marca 1965, prerástla lokálna vietnamská vojna v medzinárodný konflikt. Nasadených bolo viac ako milión amerických vojakov a boje, ktoré si od vyhnania Japoncov počas druhej svetovej vojny vyžiadali milióny mŕtvych, trvalo utíchli až po obsadení juhu Vietnamu komunistami v roku 1975.
Vojna v Indočíne vypukla po tom, čo komunistický vodca Ho Či Min vyhlásil v septembri 1945 nezávislosť Vietnamu od Francúzska a bývalá koloniálna veľmoc v nej utrpela ťažkú porážku. Ženevská konferencia rozdelila v roku 1954 Vietnam na dva nezávislé štáty. Boje medzi severovietnamskými komunistickým Viet Minh a juhovietnamskými proamerickým režimom Ngo Dinh Diema ale pokračovali, na juhu sa do nich zapojili partizáni komunistického Viet Kongo. Spojené štáty v mene zatláčania komunizmu stupňovali podporu Južného Vietnamu a stále viac zabŕdali do konfliktu.
V auguste 1964 bol americký torpédoborec Maddox údajne napadnutý severovietnamskými torpédovými člnmi. Tento incident znamenal pre amerických vojakov rozhodnutie rozpútať vo Vietname vojnu a od februára 1965 začali Spojené štáty s bombardovaním Severného Vietnamu.
Americkí velitelia postupne k útokom využili prakticky celý letecký arzenál - od stíhačiek z lietadlových lodí až po mohutné bombardéry B-52, ktoré si na vietnamskom nebi odbili bojovú premiéru. Celkovo zvrhli Američania na Vietnam zhruba 45 miliónov ton bômb aj milióny litrov chemikálií, vrátane neslávne známeho herbicídu Agent Orange. Čoskoro sa ale ukázalo, že len letecké sily na podporu Južného Vietnamu nestačia a od konca roka 1965 sa počty amerických vojakov začali pohybovať v státisícoch.
Následky postreku herbicídom sa prejavujú aj po desiatkach rokov
Nasadenie Američanov vo Vietname vyvrcholilo v rokoch 1967 až 1969, kedy tam slúžilo okolo pol milióna príslušníkov ozbrojených síl USA. Zároveň ale v USA silnel odpor voči posielaniu vojakov do nepopulárnej vojny a po nástupe Richarda Nixona do úradu amerického prezidenta začiatkom roka 1969 sa americká stratégia výrazne zmenila. Do bojov sa miesto Američanov mali viac zapojiť sami Vietnamci, začala takzvaná "vietnamizácia" vojny.
Američania začali rokovať o tom, ako odísť z konfliktu. Dohodu o ukončení vojny a obnovení mieru podpísali zástupcovia USA, severovietnamskí i juhovietnamskí politici až v januári 1973 v Paríži. Posledné americké bojové jednotky opustili Vietnam koncom marca 1973 a potom už bol osud Saigonu v rukách domácich politikov. Američania síce sľubovali, že odpoveďou "všetkou silou" na akékoľvek porušenie dohody komunistami, nakoniec ale rútiacemu sa juhovietnamskému režimu na jar 1975 na pomoc neprišli.
Vojna vo Vietname si podľa odhadov vyžiadala v rokoch 1954 až 1975 životy dvoch miliónov vietnamských civilistov. Vo Vietname padlo 58 000 Američanov a ďalších 300 000 utrpelo zranenia.
