WASHINGTON - Spoločnosť sa proti nimi sprisahala, no zároveň z nich urobila hviezdy hollywoodskych trhákov. Reč je o dvoch najspopularizovanejších postavách modernej psychológie, s ktorými by ste v reálnom živote nechceli mať nič spoločné.
Medzi ľuďmi s poruchami osobnosti sú všeobecné rozdiely a výnimkou nie sú ani psychopati a sociopati, pardon, ľudia s poruchou osobnosti. Predchádzajúce dva spomenuté názvy sa prestali v psychológii používať, pretože duševne chorých ľudí stigmatizovali.
Oba typy osobností sa vyznačujú potrebou manipulovať so svojím okolím, či narušovať ich pocit bezpečia alebo ich práva. Vyznačujú sa tiež zmyslom pre klamstvo a podvod, ale nemusia mať nevyhnutne násilné sklony, pretože existujú viaceré spôsoby, ako dosiahnuť svoj triumf na úkor iného.
Ich spoločné črty sú zakotvené v antisociálnej alebo disociálnej poruche osobnosti. Pozorne si prečítajte nasledujúcich päť charakteristických vlastností takýchto osobností, ktoré sa začínajú prejavovať už pred dosiahnutím 15 veku života. Pri troch a viac zhodách sa majte na pozore!
- Pravidelne porušuje alebo naopak zákon vychvaľuje.
- Neustále klame a podvádza ostatných.
- Je impulzívny a neplánuje veci dopredu.
- Môže byť náchylný k agresivite a násiliu.
- Prejavuje malý ohľad vo vzťahu k bezpečnosti ostatných.
- Je nezodpovedný a neplní si finančné záväzky.
- Necíti výčitky alebo vinu.
Obludná tvár psychopata
Psychológovia tvrdia, že psychopatom sa človek nestáva, ale rodí. Avšak, aj prostredie môže podnecovať genetickú predispozíciu. Výskum mozgu takýchto ľudí potvrdil, že majú nedostatočne vyvinuté určite časti mozgu, ktoré zodpovedajú za reguláciu emócií a sebaovládania. Vo všeobecnosti si ťažko utvárajú citové väzby. Namiesto toho sa púšťajú do plytkých vzťahov, v ktorých môžu druhou osobou manipulovať a sledovať vlastné ciele. Len zriedka pociťujú pocit viny bez ohľadu na to, ako veľmi ranili iných.
Ľudia ich často vnímajú ako očarujúcich, dôveryhodných a stabilných. Niektorí majú dokonca rodiny a udržiavajú zdanlivo láskyplný vzťah s partnerom. Ich inteligencia poruchou nie je narušená a preto môžu dosiahnuť pomerne vysoké vzdelanie alebo pracovné úspechy. Keď sa zaoberajú trestnou činnosťou, do detailov plánujú svoje zámery tak, aby neboli prichytení pri čine a odpútali od seba pozornosť.
Smutný portrét sociopata
Odborníci sa domnievajú, že sociopatické rysy človek získava vplyvom prostredia alebo zlou výchovou, ktorá zahŕňa psychické alebo fyzické týranie či traumu z detstva. Sociopati majú tendenciu byť oveľa impulzívnejší a nevyspytateľnejší ako psychopati. Aj napriek citovým problémom sociopati dokážu vytvárať vzťahy, resp. sa na niečo alebo niekoho citovo upnúť. Na rozdiel od psychopatov sú sociopati menej stáli v zamestnaní a viac sa dostávajú do konfliktu s okolitým svetom. Keď sa sociopat púšťa do trestnej činnosti, robí to s menšou elimináciou rizík a nezvažuje dôsledky. Ľahko sa rozruší, vybuchne alebo zaútočí. Svojím správaním len zvyšuje šancu, že sa dostane do väzenia.
Kto z nich je nebezpečnejší?
Podľa odborníkov sú pre spoločnosť nebezpečné oba typy ľudí, pretože majú problém viesť normálny život. Psychopat je však nebezpečnejší v tom zmysle, že necíti pocit viny a od svojich činov sa dištancuje. Akákoľvek bolesť iných ho nezraňuje, preto aj mnoho sériových vrahov malo túto diagnózu.
Stopy porúch vedú do detstva
Prvé prejavy patologického správania možno podľa psychológov vystopovať už v detstve. Väčšina ľudí s poruchou osobnosti má už od malička zvláštne správanie. Porušujú zákony alebo prestupujú spoločenské normy. Niektoré z detí ubližujú bezdôvodne zvieratám, ničia veci okolo seba, sú nepoctivé, zákerné, alebo kradnú, uviedol Psychcentral.com.