BRATISLAVA – Takmer 7,3 miliardy ľudí výrazne formuje prostredie okolo seba, vidno to aj z vesmíru. Jednoznačným dôkazom toho, že naša planéta je osídlená, je napríklad svetelný smog. Tento pojem sa úzko spája s urbanizáciou a veľkomestami, ktoré vďaka tomuto procesu vznikajú. Práve mapovanie ich vývoja poskytuje zaujímavý pohľad na život človeka v priebehu histórie.
Predpokladá sa, že do roku 2030 bude až 9 percent populácie žiť iba v 41 "megamestách", teda takých, v ktorých žije viac ako 10 miliónov obyvateľov. Najviac miest podobne ozrutných rozmerov bude v Ázii, dokonca viac ako polovica z celého sveta.
Ani iné svetové oblasti však nezaostávajú. Chris Hadfield, astronaut, ktorý sa pred dvoma rokmi preslávil svojimi krásnymi fotografiami z vesmíru, zachytil zemský povrch v noci. Krásne sa tak ukázala koncentrácia ľudskej populácie aj v Spojených štátoch.
Avšak do popredia sa v súvislosti s tempom urbanizácie derie Afrika. V Kinshase, hlavnom meste Konžskej demokratickej republiky, vzrastie počet obyvateľov z 200-tisíc (v roku 1950) na predpokladaných 20 miliónov v roku 2030.
V tom istom roku by mal napríklad počet obyvateľov v Lagose, najväčšom meste Nigérie, stúpnuť dokonca na 24 miliónov. Celé Slovensko by sa do jedného takéhoto mesta nasťahovalo pokojne aj so susednou Českou republikou a skoro celým Maďarskom.
Interaktívna mapa, ktorú pripravil denník The Economist, zobrazuje vývoj celého sveta. Bratislava podľa nej zaznamenala svoj vrchol po roku 1990. Momentálne sa však zaraďuje iba medzi nezaujímavé mestá, v ktorých síce žije pomerne vysoké percento populácie (17,7 percenta).
Podľa predpokladov, počet Bratislavčanov ešte klesne, no od roku 2020 začne počet ľudí žijúcich v hlavnom meste Slovenska opäť mierne stúpať.
