WASHINGTON - Ak patríte medzi romantikov večne sledujúcich nočnú oblohu, pri čítaní nasledujúcich riadkov budete roniť horúce slzy. Dôvodom je množstvo svetelného smogu, ktoré nám bráni vidieť skutočnú oblohu takú, akú ju vesmír stvoril. Vedci hovoria, že až tretina ľudstva podlieha svetelnému klamu!
Nový atlas svetelného znečistenia Zeme ukazuje, že až jedna tretina ľudstva nemôže na oblohe vidieť Mliečnu dráhu, vrátane 80 percent Severoameričanov. Atlas vychádza zo satelitných údajov zozbieraných z viac ako 30-tisíc meraní a pozorovaní počas uplynulých desiatich rokov.
Svetlá budúcnosť ľudstva? Megamestá pojmú milióny obyvateľov, Bratislavčanov ubúda!
Príčinou rozsiahleho svetelného smogu je nárast umelého osvetlenia na nočnej oblohe po celom svete. Ide síce o verejnosti menej známu formu znečistenia, ale aj ona môže mať neblahý vplyv na ekosystémy a páchať škody na ľudskom zdraví. Navyše, zvýšená úroveň svetelného smogu je priamo úmerná aj energetickým nákladom, informovali vedci v magazíne Science Advances.
Popletené sú aj zvieratá
Podľa vedúceho autora štúdie Fabia Falchi existuje dokázateľná spojitosť medzi krajinnými zmenami a znečistením. Pomocou mapy svetelného smogu môžu teraz vedci ľahšie určiť, ktoré miesta na Zemi sú nedotknuté svetelným smogom. Oblasťou s najhorším výhľadom na oblohu je Káhira, ale na Mliečnu dráhu si ľudia neposvietia ani v Belgicku, Holandsku, niektorých častiach Nemecka a severného Talianska a Ameriky. Ľudia v Singapure podľa vedcov nikdy neuvidia plnú tmavú noc, pretože obloha je väčšinu času taká ožiarená svetlom, že ich oči sa nikdy celkom neprispôsobia nočnému videniu v tme. Najlepšie príležitosti na pozorovanie nočnej oblohy ponúkajú málo osídlené miesta Zeme, napríklad sever Čile, Havaj, ostrov La Palma súostrovia Kanárske ostrovy či púštne oblasti.
Výskum ukazuje, že umelé osvetlenie nie je pre ľudské zdravie práve ideálne. Pletie naše zmysly a prispieva k poruchám spánku a nesprávnej produkcii melatonínu. Negatívny dopad má aj na zvieratá – morské korytnačky, sťahovavé vtáky, či motýle. Až 60 percent bezstavovcov a 30 percent stavovcov patrí medzi nočné živočíchy a k svojmu životu potrebujú tmu. Bohužiaľ, svetelný smog ich mätie.
Druhotným dôsledkom nadmiery svetelnosti je fakt, že nevidíme nočnú oblohu v plnej svojej nádhere. Každoročne sa svetelné znečistenie zvýši o päť až desať percent, čo predstavuje oproti minulým desaťročiam dramatický nárast. Vedci preto navrhli, aby sme svetlom zbytočne neplytvali, ale používali len nutné osvetlenie a predovšetkým ním neosvetľovali aj nočnú oblohu. Používaniu svetla v noci sa zrejme nevyhneme, ale môžeme zmierniť jeho negatívne dôsledky výberom vhodného osvetlenia.
