NORIMBERG – Trest by mal odpovedať zločinu. Aký trest je však dostatočný pre niekoho, kto spôsobil smrť 17 miliónov ľudí? Túto otázku si počas norimberského procesu presne pred 69 rokmi položiť nemuseli, pretože Adolf Hitler 30. apríla 1945 spáchal samovraždu. Hitler však nebol jediným vinníkom, spolu s ním na konci doteraz najhoršej vojny, akú svet zažil, padli všetci jeho verní. Čo sa s nimi stalo? Koľkým sa podarilo vyvliecť sa zo zodpovednosti za tie najohavnejšie činy, za ktoré sa ľudstvo dodnes hanbí?
Na oslobodených územiach sa po páde Hitlerovej Tretej ríše vlády chopili väčšinou predstavitelia odboja. Tí sa s vinníkmi natrápili, často ich súdili a popravovali po svojom. Zradcovia a kolaboranti podľa mnohých práve v týchto prípadoch dostali to, čo si zaslúžili. Avšak ich konanie negatívne vplývalo na celkovú úroveň vojnou zdevastovaného obyvateľstva, mnohí v „ľudových procesoch“ dodnes vidia príčinu rozmachu novej diktatúry.
Na vysokých pozíciách po boku Hitlera však stáli muži, ktorých možno bez váhania označiť za skutočných strojcov zvrátenej mašinérie, ktorú si führer vysníval. Nacistických predstaviteľov bolo potrebné súdiť na inej úrovni, preto sa víťazné mocnosti – Spojené štáty, Sovietsky zväz, Veľká Británia a Francúzsko – v Londýne dohodli, že nemeckých vojnových zločincov budú súdiť vo veľkom štýle.
Prečo Norimberg?
Zničené Nemecko neposkytovalo veľa možností, kde by sa mohol konať svetom ostro sledovaný proces s vojnovými zločincami. Americký generál Clay navrhol Norimberg, keďže akoby zázrakom v centre mesta ostal justičný palác stáť takmer nepoškodený. Bola tam aj väznica a telocvičňa, z ktorej o rok neskôr spravili popravisko. Z pôvodne 24 súdených sa na pojednávanie dostavilo nakoniec len 22, najdôležitejší proces minulého storočia sa začal 20. novembra 1945.
Himmlerovo milované SS, Göringovo zbožňované Gestapo, ako aj celý štáb NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, resp. Národnosocialistická nemecká robotnícka strana) boli odsúdené ako zločinecké organizácie. Trojicu mužov však oslobodili. Doktor Hjalmar Schacht bol napríklad prominentným bankárom, neskôr ministrom hospodárstva, zomrel však prirodzenou smrťou v roku 1970 v Mníchove.
Zradní priatelia
Tak povediac v hodine smrti, Hitler zacítil zradu aj od svojich najbližších. Hermann Göring si zachoval zvyšky zdravého rozumu, keď sa Hitlera snažil 23. apríla z bezpečného úkrytu v Bavorsku vyhlásiť za neschopného riadiť vojenské operácie, keďže krajinu nemožno riadiť z obliehaného Berlína. Túto právomoc chcel, pochopiteľne, previesť na seba, no Hitler prikázal jednotkám SS, aby Göringa zatkli.
Zakladateľ nemeckej tajnej polície, Gestapa, bol už v tom čase veliteľom vzdušných síl Luftwaffe. Keď po Hitlerovej smrti prevzal jeho funkciu admirál Karl Dönitz, veliteľ námorníctva, hlboko sa urazil. Nemal však veľmi príležitosť prejaviť svoju frustráciu. V Obersalzdorfe, kde zhromažďoval nemalé bohatstvo vo forme vzácnych umeleckých diel, ho zadržali americké vojská.
Ako 53-ročný si v súdnej sieni v Norimbergu vypočul rozsudok – trest smrti obesením. Požiadal o zastrelenie, no povýšenecký prejav počas procesu, ho pripravil aj o tú malú drobnosť, ktorou si mohol spríjemniť smrť. No vynašiel sa, využil zrejme posledné zvyšky autority, ktoré mal a 15. októbra, krátko pred plánovanou popravou, rovnako ako jeho nedotknutý hrdina prehryzol kyanidovú kapsulu.
Rozkaz je rozkaz
Himmlerov osud bol možno ešte prozaickejší. Zatknúť a zastreliť ho dal ešte sám führer počas svojho života. Heinrich Himmler mal na starosti zložky Wffen-SS, ku koncu vojny sa stal ministrom vnútra a v 1944 aj veliteľom záložnej armády. Himmler je rozhodne mužom, ktorý si zašpinil ruky, bol totiž priamo zodpovedný za vyhladzovanie v koncentračných táboroch.
Himmler sa aj počas prvej, aj v tej druhej svetovej vojne, vyhol akýmkoľvek bojom. Za to tvrdo pracoval na koncentrácii moci v rukách nacistov. Praktiky SS boli výsledkom jeho nápadov a vylepšení, v roku 1931 poveril Reinharda Heydricha velením vnútrostraníckej spravodajskej služby. Spoločne upevnili moc v Nemecku a zakaždým odstránili z cesty akéhokoľvek nepriateľa. Jeho nenávisť sa sústredila primárne na Židov a Rómov, no neskôr do tejto elitnej skupiny nechcených obyvateľov Európy pribudli aj Slovania.
Po vojne sa ukázalo, že Himmler sa snažil získať pre seba a ďalších zhruba 200 popredných nacistov, získať politický azyl výmenou za 3500 Židov uväznených v koncentračných táboroch. Hitler sa o tom dozvedel a nariadil, aby Himmlera a jeho pobočníka zastrelili. Himmler sa následne skrýval pri dánskych hraniciach, no zmena vizáže ani falošné doklady tomuto zbabelcovi nepomohli. Odhalili ho, zadržali, no pred výsluchom sa mu podarilo zabiť sa tým istým spôsobom, ako Hitlerovi a potom aj Göringovi.
Dostatočný trest?
Doživotie si svojou službou Hitlerovi vyslúžila trojica mužov – Rudolf Hess, Walter Funk a Erich Raeder. Hess bol Hitlerov zástupca a vodca NSDAP, v 1987 mal spáchať samovraždu, no jeho syn tento fakt spochybňoval, kvôli zdravotnému stavu by sa údajne nezvládol obesiť sám. Mnoho osobností sa postavilo za to, aby Hessa po určitom čase prepustili, napríklad Michail Gorbačov. Celý trest si však ako jediný skutočne odsedel.
Pred tromi rokmi jeho hrob v Bavorsku zničili a pozostatky presťahovali na neznáme miesto. Muž, ktorému Hitler v spoločnej cele v Landsbergu nadiktoval Mein Kampf, svoje majstrovské dielo, sa stal terčom mnohých konšpiračných teórii, nielen kvôli spôsobu jeho smrti. Viacerí ho chceli pasovať za obeť nacistických rozkazov, no fakt, že bol Hitlerovým osobným sekretárom a dôverníkom, ako aj to, že v Norimbergu počas procesu vyhlásil, že nič neľutuje, ho pasujú za skutočne oddaného myšlienke čistej árijskej krvi.
Admirál Raeder velil Hitlerovmu loďstvu Kriegsmarine Zaujímavé je, že Reader v roku 1931 zamietol žiadosť jedného z tvorcov myšlienky holokaustu, Reinharda Heydricha, o vymenovanie do vyššej funkcie v námorníctve, pretože „jeho výkon sa nehodí na dôstojníka a gentlemana“. Heydrich však tvorí osobitnú kapitolu nacistických dejín.
Myšlienka holokaustu
Generál SS, člen gestapa, protektor Čiech a Moravy, ktorý v roku 1942 predsedal konferencii vo Wannsee, kde sa sformovala myšlienka konečného riešenia židovskej otázky. Historici ho pasovali za najčernejšiu postavu nacistickej elity, a to právom. Za jeho kruté metódy, ktoré uplatňoval tak povediac na všetkých frontoch, bol na neho 27. mája 1942 úspešne spáchaný atentát. Pomstili sa Čechoslováci v exile, ktorých poslali britské tajné služby.
Ambiciózny, arogantný a brutálny Heydrich by si v Norimbergu určite vyslúžil trest smrti, no v jeho násilnom predčasnom konci života mali prsty zrejme aj samotní Nemci. Jeho babička bola Židovka, aj keď vypálil matriky a zničil jej hrob, pravda vyšla najavo. Jeho túžba po celonárodnej tajnej službe nakoniec vyústila v otvorenú nenávisť Abwehru (vojenskej rozviedky) a SD (Sicherheitsdienst). Jeho škvrna v záznamoch, babička Sára, sa stala nástrojom vydierania, preto nepožiadal o Hitlerovu pomoc v kritických chvíľach. To ho stálo život.
Medzi zvyšných odsúdených sa zaraďujú aj Martin Bormann, ríšsky protektor, vedúci straníckej organizácie NSDAP, osobný tajomník Rudolfa Hessa a blízky spolupracovník Adolfa Hitlera, ktorý zomrel pri pokuse o útek z Berlína pred príchodom Červenej armády. Odsúdili ho však, pretože jeho telo sa našlo v rozvalinách až v roku 1972.
Odsúdení a obesení
Joachima von Ribbentropa, ministra zahraničných vecí, spolu s ostatnými na trest smrti odsúdenými nacistickými pohlavármi obesili 16. októbra 1946. Vedľa neho tak skonali aj Wilhelm Keitel, náčelník štábu vrchného veliteľstva, Ernst Kaltenbrunner, šéf bezpečnostnej služby, Alfred Rosenberg, minister východných okupovaných území a hlavný nacistický ideológ, Hans Frank, guvernér Poľska, ktorý poslal do koncentračných táborov milióny Poliakov a Židov, Julius Streicher, majiteľ a vydavateľ nacistických Der Sturmer, Fritz Sauckel, krutý protektor Durínska, Alfred Jodl, náčelník operačného štábu vrchného veliteľstva brannej moci, Wilhelm Frick, minister vnútra a skorší protektor Čiech a Moravy, ako aj Arthur Seys-Inquart, kancelár Rakúska, zástupca guvernéra Poľska, splnomocnenec pre okupované Holandsko, odkiaľ deportoval Židov do koncentračných táborov.
