MOSKVA - Od svojich desiatich rokov nastupuje Saša raz alebo dvakrát denne do vlaku na predmestí Moskvy. Ale namiesto toho, aby si pekne sadol ako ostatní cestujúci, vylezie na strechu a behá po vagónoch súpravy, idúcej niekedy aj rýchlosťou vyše 100 km/hod. Podobne ako on, stále viac mladých Rusov dáva napospas svoj život, keď behá po strechách prímestských vlakov bez ohľadu na nepriazeň počasia a rýchlosť, a to všetko len pre trochu adrenalínu a radosti z toho, že sa môžu vysmiať úradom.
Podobne ako on, stále viac mladých Rusov riskuje svoj život, keď behá po strechách prímestských vlakov bez ohľadu na nepriazeň počasia a rýchlosť, a to všetko len pre trochu adrenalínu a radosti z toho, že sa môžu vysmiať úradom.
"Nepočítam už kilometre, ktoré som nabehal na strechách vlakov. Keď som začal, surfoval som denne, celé noci, nechodil som ani do školy. Vlak sa stal mojím domovom," spomína Saša. Sotva osemnásťročný mladík, ktorého tvár ešte stále nesie detské črty, uisťuje, že sa nevystavuje žiadnemu nebezpečenstvu. Dovtedy, kým sa nenapije žiadneho alkoholu.
"Vracali sme sa s kamarátom z večierka, trochu sme popili. Spadol z vlaku a bol na mieste mŕtvy. Na týždeň som úplne prestal surfovať, potom som sa ale k tomu zase vrátil," poznamenáva tínedžer. "Bežať po streche vlaku a pozerať sa na okolitú krajinu dáva taký pocit slobody, že nás nikto nezastaví," tvrdí štrnásťročný Vladimir, ktorý surfuje len rok.
K pocitu beztrestnosti prispieva nízka pokuta, ktorá surferom hrozí, ak ich polícia zadrží: je to sotva 100 rubľov (cca dve eurá). Tá by sa ale čoskoro mala zvýšiť na 5000 rubľov (103 eur), ako to už roky žiada štátna železničná spoločnosť. Saša však tvrdí, že sa tým nič nezmení, skôr naopak. "Budeme sa sústreďovať na to, aby sme sa vyhli polícii a budeme venovať menšiu pozornosť vlastnej bezpečnosti, a to nás možno bude stáť život."
Šestnásťročný Miša pred dvoma týždňami cestoval na streche vlaku, keď ho v jednej stanici začali naháňať moskovskí policajti. "Zoskočil som, ale spadol som hlavou na asfalt a celú tvár som mal od krvi," spomína. Keď sa vrátil domov, jeho rodičia mu iba povedali, aby si nabudúce dával väčší pozor.
"Na prímestských vlakoch sa už nudím, je to príliš jednoduché, žiadny adrenalín. Možno, že sa pokúsim o Sapsan," hovorí Saša. Ide o vysokorýchlostný vlak spájajúci Moskvu s Petrohradom, ktorý dosahuje rýchlosť 250 kilometrov za hodinu.
Behanie po strechách, preskakovanie z vagóna na vagón, to nie je ani šport, ani spochybňovanie autorít, poznamenáva sociológ a riaditeľ výskumného strediska Fenix Alexander Tarasov, ktorý sa špecializuje na ruskú mládež. "Za sovietskych čias sa o mladých staral Komsomol, ktorý im ponúkal športové alebo umelecké aktivity. Dnes pre mladých nič nemáme," skonštatoval.
Vzhľadom k neexistujúcej infraštruktúre pre mládež oznámil prezident Vladimir Putin, ktorý často prejavuje nostalgiu po ZSSR, že od septembra bude obnovený starý sovietsky športový program nazývaný "Pripravený na prácu a obranu" vlasti. Podľa Tarasova to ale nič nevyrieši. "Nezabráni to mladým behať po strechách vlakov. Treba sa zamerať na ich sociálne prostredie. Tieto deti pochádzajú z chudobných rodín, kde rodičia, väčšinou alkoholici a narkomani, tiež prežívali mladosť bez akýchkoľvek obmedzení v 90. rokoch po rozpade ZSSR," dodáva.
