BERLÍN/PRAHA - Od nástupu Adolfa Hitlera do úradu spolkového kancelára v januári 1933 museli nemeckí Židia čeliť radu štátom uložených diskriminačných opatrení aj občasným fyzickým útokom na seba a svoj majetok. Vyvrcholením nacistami vedenej antisemitskej kampane v predvojnovom Nemecku bola takzvaná Krištáľová noc, teda rozsiahly pogrom, ktorý v noci z 9. na 10. novembra 1938 postihol Židov prakticky na celom území Ríše.
Krištáľová noc je viacerými historikmi považovaná za prelomovú udalosť vo vzťahu nacistického režimu voči Židom. Už totiž nešlo len o diskrimináciu, ale o systematické prenasledovanie. Od Krištáľovej noci potom viedla priama cesta k začatiu holokaustu o tri roky neskôr.
Impulzom, ktorý v novembri 1938 rozpútal rozsiahle rasové násilie, bol atentát na nemeckého diplomata v Paríži Ernsta von Ratha. Sedemnásťročný židovský mladík Herschel Grynszpan ho 7. novembra 1938 vážne postrelil, aby sa tak pomstil za osud svojej rodiny, ktorá bola v rámci nariadenia nemeckej vlády vypovedaná na poľské hranice.
Nacistická propaganda sa rozhodla využiť Grynszpanov čin vo svoj prospech. V nasledujúcich dňoch všetky nemecké noviny na čele s nacistickým denníkom Völkischer Beobachter publikovali na prvých stranách nenávistné antisemitské články.
Už v deň atentátu začali v severnom Hesensku prvé útoky na židovské objekty. Keď potom 9. novembra postrelený Rath zomrel, vyslovil minister propagandy Joseph Goebbels útočný prejav, v ktorom atentát interpretoval ako prejav židovského sprisahania proti nemeckému národu a vyzval verejnosť k odvete. Či išlo o Goebbelsovu vlastnú iniciatívu, alebo či minister konal na Hitlerov príkaz, nie je isté. Funkcionári SA a ďalších organizácií si reč každopádne vyložili ako stimul na začatie pogromu.
Násilné akcie sa rozhoreli okolo jedenástej večer. Naplno zúrili po celú noc, pričom v niektorých odľahlejších oblastiach skončili až 10. novembra popoludní. Okrem prakticky celého územia Nemecka zasiahol pogrom v menšej miere tiež nedlho predtým pripojené Rakúsko aj Nemeckom okupované bývalé české pohraničie (napríklad Karlove Vary, Liberec či Sokolov).
Podľa črepov z rozbitých výkladov a okien dostala akcia takmer poetický názov Krištáľová noc. Realita však mala k poézii ďaleko. Podľa aktuálnych odhadov bolo zničených alebo poškodených vyše 1200 synagóg a židovských modlitební a približne 7500 obchodov. Priamo pri akcii bolo zabitých 91 osôb. Historici ale upozorňujú, že pogrom mal aj rad nepriamych obetí, ako možno usudzovať podľa zvýšeného počtu samovrážd v novembri 1938.
Dobová nemecká tlač násilnú akciu interpretovala ako spontánny prejav spravodlivo rozhorčeného ľudu. Rovnako sa k akcii stavala aj väčšina vrcholných predstaviteľov nacistického režimu. Druhý muž ríše Hermann Göring kritizoval pogrom ako "ekonomicky nezmyselné ničenie majetku".
Vrcholom nacistického cynizmu však bolo odsúdenie nemeckých Židov na zaplatenie kontribúcie za spôsobené škody vo výške jednej miliardy mariek. Okrem toho museli Židia upratať črepy z ulíc a zároveň im úrady zhabali poistky za zničený majetok.
Krištáľová noc znamenala prechod k novej fáze represií voči Židom, vyznačujúcej sa systematickým prenasledovaním tejto náboženskej menšiny. Bezprostredne po pogrome zatkli okolo 30 000 Židov, z ktorých väčšina skončila v koncentračných táboroch. Nasledovala takzvaná arizácia majetku, teda štátom vykonávaná krádež, a sťahovanie Židov do giet. Brána ku "konečnému riešeniu židovskej otázky" bola otvorená.
