LONDÝN - Brit Henry Tandey mohol zmeniť osud celej Európy aj sveta, keby v ňom počas prvej svetovej vojny nezvíťazila šľachetnosť. Napriek tomu, že puškou už mieril na zraneného nemeckého vojaka, ktorý sa snažil dostať z bojiska vo Francúzsku, ich oči sa stretli a nechal ho ísť. Nemec iba kývnutím poďakoval a zmizol. Vtedy ešte nemohol tušiť, že sa z toho muža stane diktátor a najväčší masový vrah všetkých čias.
Henry Tandey, ktorý mal vtedy 27 rokov, sa zmiloval nad o dva roky starším desiatnikom Adolfom Hitlerom, čo mu neskôr prinieslo obrovské výčitky svedomia. "Nepáčilo sa mi strieľať na zraneného muža. Ale keby som bol vedel, kto sa z neho stane... Dal by som 10 rokov života za päť minút jasnovidectva," povedal v roku 1940.
So stigmou "čo keby" žil až do svojej smrti v roku 1977 a ľudia ho označili nálepkou "Muž, ktorý nezastrelil Hitlera". V skutočnosti bol jedným z najväčích hrdinov prvej svetovej vojny, ocenený aj Víťazným krížom a inými medailami. Jeho údajný súcit voči Hitlerovi však akoby zatienil aj jeho nespornú statočnosť.
Tandey sa o svojom "zlyhaní" dozvedel v roku 1938 od britského premiéra Nevilla Chamberlaina, ktorý bol pozvaný k Hitlerovi do Bavorska a chcel ho odhovoriť od jeho zámerov. Je neuveriteľné, že Hitler ho spoznal na jednej z vojnových fotografií ako človeka, ktorý mu 28. septembra 1918 ušetril život.
Hitler Chamberlaina požiadal, aby mu v jeho mene odovzdal jeho úprimné pozdravy a poďakovanie, Tandeyho reakcia na telefonát s týmto obsahom nie je známa. Určite mu však toto vedomie nedalo dlho spávať a po tom, čo sa dozvedel pravdu, poskytol novinárom už len pár rozhovorov. Pripustil v nich, že nikdy nestrieľal po zranených, neozbrojených, alebo utekajúcich Nemcoch, o to viac však robil pre to, aby ich zabil, čo najviac v bitke.
Svoju chybu najviac oľutoval asi v roku 1940, kedy Luftwaffe zo vzduchu zaútočila na Coventry, v ktorom žil a zničila nielen jeho dom, ale spálila aj všetko naokolo. Videl, ako jeho mesto horí a počul krik a plač stoviek ľudí, ktorí hynuli pod náletmi 515 nemeckých bombardérov. Desať hodín sa snažil pomáhať tým, ktorí boli na tom horšie ako on a zachraňovať životy. Možno tým chcel zmazať pocit viny, že mohol zastaviť nacistickú hrôzu a v tú noc nemuselo zomrieť nielen 560 obyvateľov mesta, ale ani jeden človek zo 60 miliónov obetí druhej svetovej vojny.
Tandeyho po smrti spopolnili a jeho popol uložili na britskom cintoríne Marcoing vo Francúzsku, vedľa padlých kamarátov a v tesnej blízkosti miesta, kde ušetril Hitlera.
