LONDÝN - Pod kamennou dominantou Stonehenge, ktorá leží na juhu Anglicka, mohlo byť ešte skôr vybudované obrie pohrebisko pre vplyvné rodiny. Tvrdia to britskí vedci, podľa ktorých pohrebisko pod touto prehistorickou stavbou pochádza z obdobia okolo roku 3000 pred Kristom. Skupina vedcov skúmala spopolnené ľudské ostatky a z nich odvodila aj vek skoršej dominanty.
Nová štúdia britských vedcov ukázala, že na mieste, kde vznikol Stonehenge, bol už asi o 500 rokov skôr postavený veľký kamenný kruh. "Boli tam muži, ženy i deti. Predpokladáme teda, že celé rodiny," povedal Mike Pearson z londýnskej univerzity UCL. "Mysleli sme si, že to mohlo byť miesto, kde bola pochovaná dynastia kráľov, ale vyzeralo to skôr ako nejaká komunita, ako iný druh mocenskej štruktúry," dodal.
Archeológovia podľa Pearsona študovali spopolnené kosti 63 jednotlivcov a z výsledkov skúmania vyvodili, že pozostatky boli pochované okolo roku 3000 pred Kristom. Umiestnenie mnohých spopolnených tiel bolo pôvodne označené modrými kameňmi. Skoršie kruhové ohradenie, ktoré malo naprieč približne 91 metrov, mohlo byť vraj cintorínom pre ďalších asi 200 ľudí.
Na výskume pracoval tím akademikov z viac ako desiatky britských univerzít a okrem iného predložil aj niekoľko teórií o účele, na ktorý bol vybudovaný druhý Stonehenge - teda dominanta, ktorá dodnes stojí na juhu Anglicka. Teórií existuje rad, vrátane tej, že Stonehenge bol miestom pre uctievanie druidov, čo sú keltskí kňazi.
Podľa vedcov je však zmysluplnejšie predpokladať, že skôr ako miesto pre uctievanie, pozorovanie prírodných úkazov či liečenie neduhov mal tento monument slúžiť ako stavba pre stretávanie ľudí. Analýza pozostatkov neolitického osídľovania blízko Stonehenge ukázala, že na miesto sa schádzali ľudia až zo vzdialeného Škótska, ktorí so sebou často privádzali aj dobytok.
Počas letných a zimných slnovratov sa v mieste zrejme konali oslavy, ktoré sa nezaobišli bez hodovania. Vedci totiž študovali aj zuby ošípaných a dobytka a z nich odvodili, že zvieratá boli zabíjané v starobe od deviatich do 15 mesiacov. To podľa Pearsona znamená, že ich mäso sa pripravovalo na oslavách.
"My si ale myslíme, že tí, čo Stonehenge stavali, na tom mieste nežili nepretržite. Možno to poznať podľa toho, kedy zabíjali ošípané - objavovali sa tam pri slnovrate," povedal Pearson. Štúdie tiež naznačujú, že Stonehenge sa staval po etapách, ale zrejme nie dlhšie ako desať rokov.
