LONDÝN – Zariadenie, ku ktorému majú podľa Svetovej banky prístup tri štvrtiny obyvateľov sveta! Slová, ktorými ho však v jednotlivých krajinách pomenúvajú aj etiketa upravujúca jeho používanie, sa výrazne líšia v jednotlivých kultúrach, píše spravodajský server CNN.
Vo Veľkej Británii ho volajú „mobile“, v USA „cell phone“, v Latinskej Amerike „celular“, v Japonsku „keitai“ (prenosný), v Číne „šou-ťi“ (ručný stroj), v Bangladéši „muthophone“ (telefón v dlani tvojej ruky), vo Švédsku „nalle“ (plyšový medvedík), v Izraeli „pelephone“ (zázračný telefón) a v Nemecku „handy“.
V japonských vlakoch cestujúcich nabádajú prostredníctvom hlásení, aby prepli svoje telefóny na tichý režim alebo vibráciu, hovorí sa tomu „zdvorilý mód“. Použiť mobil na verejnosti vyvoláva u ľudí nervozitu, pretože je to krajina, ktorej kolektívne potreby sú nadradené potrebám jednotlivcov. „Japonská kultúra si veľmi cení spoločenskú harmóniu a jej narúšanie trestá,“ vysvetľuje japonský profesor Satomi Sugijama hosťujúci vo Švédsku.
Vodič volajúceho Japonca do autobusu nepustí
„Ak sa niekto pokúša nastúpiť do autobusu a volá pritom, vodič ho nepustí dnu,“ dodáva kultúrna antropologička Mizuko Itó. „V Japonsku by váš telefón nemal obťažovať druhých. Čo znamená, mať ho v 'zdvorilostnom móde', kedykoľvej vyjdete z domu a neprijímať hovory v kaviarňach a reštauráciách.“ Preto je v Japonsku obľúbenejšie než samotné volanie písanie textových správ, posielanie e-mailov z mobilu alebo hranie sa hier či čítanie kníh v telefóne.
Naopak v Španielsku a Taliansku sa mobily používajú všade a ľudia sa nehanbia rozoberať na verejnosti aj súkromie. Španieli aj Taliani bez zábran prijímajú telefonáty v reštauráciách, počas obchodných schôdzok a niekedy aj počas koncertu. „Ste povinní byť dostupní pre blízkych priateľov, kolegov a zákazníkov,“ uviedla sociologička Amparo Laséno z univerzity v Madride.
Indovia prevolajú neuveriteľných 346 minút mesačne
Najviac v rámci Európy však prevolajú Fíni, a to až 257 minút mesačne. Za nimi sa v tesnom závese držia Rakúšania s 240 minútami, kým na chvoste európskeho rebríčka sú Malťania s priemernými 46 minútami mesačne. Nikto sa však nedotiahne na Indov, ktorí využívajú nízke ceny volaní a „prekecajú“ priemerne 346 minút za mesiac.
V Indii je bežné, že ľudia prijímajú hovory v kine. „Nevedia, či ten telefonát nie je dôležitý a tak ho proste zdvihnú,“ povedal Umang Šáh z indickej telekomunikačnej a konzultačnej firmy. Odborníci sa zhodujú, že svoju rolu hrajú dávne tradície tolerancie v indickej spoločnosti, ktorá dovoľuje miešať sa aj tam, kde už by to človek na Západe považoval za svoj osobný priestor.
Prezváňanie obľubujú v Afrike aj Indii
V niektorých častiach Indie a Afriky je rozšírená praktika „prezváňania“. Tento zvyk môže mať aj iné významy než šetrenie volajúcich. „Môže znamenať čokoľvek, od 'Ahoj' cez 'Príď ma vyzdvihnúť' až po 'Myslím na teba' a samozrejme 'Zavolaj mi späť',“ povedal Jonathan Donner, výskumník indickej pobočky firmy Microsoft.
Takisto v Afrike zdvíhajú ľudia telefón kdekoľvek. „Jediné miesto, kde to nerobia, sú mešity alebo kostoly,“ povedal výskumník Abdullahi Arabo z Oxford Internet Institute. „Čiastočne aj preto, aby ukázali, že majú mobil a ak je hovor zďaleka, tak radi dávajú najavo, že ide o medzinárodný telefonát,“ dodal.
V USA prieskum trhu spoločnosti Synovate zistil, že hlasnú konverzáciu na verejných miestach považuje 72 % Američanov za najhorší zlozvyk majiteľov mobilov.
